Zavedenie základného dôchodku: Pokryjú ho nové dane z finančných transakcií

, .tagesschau.de;euro.cz Foto: SITA/AP

S nápadom zaviesť nový druh dane prišiel nemecký minister financií Olaf Scholz (SPD). Vyvolal vlnu kritiky nielen medzi politikmi, ale aj medzi ekonómami.

Nemeckí sociálni demokrati navrhujú koncept základného dôchodku. Vďaka nemu b si prilepšilo asi tri milióny seniorov. Podľa návrhu budú platby pre ľudí s nízkymi dôchodkami aktualizované po 35 rokoch prispievania do systému. Potrebný balík peňazí na zvýšenie: 5-6 miliárd eur. Olaf Scholz počíta okrem iného aj so zavedením dane z finančných transakcií na kapitálovom trhu. Dane, o ktorej sa hovorilo, že by mala fungovať v celej Európskej únii.

Zavedenie novej dane rozhorčilo odborníkov a finančný sektor. Prezident Spolkovej asociácie daňových poplatníkov Reiner Holznagel odmieta, aby zavedenie novej dane malo byť špecificky určené na zvýšenie dôchodkov. Bernd Raffelhüschen z univerzity z Freiburgu tvrdí, že návrh neskúma ostatné príjmy nemeckých dôchodcov, a preto skôr pomôže bohatším Nemcom, ktorí síce majú nižší dôchodok, ale majú aj iné príjmy. Údajne by neprešiel ani z hľadiska udržateľnosti verejných rozpočtov.

Olaf Scholz
Navyše by sa zavedením takejto dane poškodila konkurencieschopnosť finančného sektora, čo môže byť v období po prípadnom brexite obzvlášť dôležité. Mohlo by to odradiť aj pôsobenie veľkých fondov v nemeckej ekonomike. Holznagel tvrdí, že daň z finančných transakcií by bránila akumulácii aktív v investičných a dôchodkových fondoch. Nezabránila by špekuláciám na akciových trhoch, takíto obchodníci by sa presunuli mimo jurisdikcie Nemecka.

Podobnú daň zaviedlo Švédsko. Výnosy z dane sa v priebehu rokov znižovali, preto sú pochynmosti, či by dokázala vyniesť požadovaných šesť miliárd eur ročne. Koncept dane z finančných transakcií navrhla Európska komisia už v roku 2011. Dohoda o nej ale nebola opakovane na celoeurópskej úrovni dosiahnutá. Mala sa týkať hlavne obchodov s cennými papiermi a ich derivátov. V roku 2016 rokovania o nej stroskotali. O rok neskôr myšlienku o obnovil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Súvisiace články

Aktuálne správy