Zmena klímy vytvára väčšie rozdiely v bohatstve než sme si mysleli

Diskusia 5  
Zmena klímy vytvára väčšie rozdiely v bohatstve než sme si mysleli
Zdroj: BBC
Foto: SITA/AP


2. 6. 2019 - Vplyv globálneho otepľovanie nepociťujú všetci rovnakým spôsobom. V priebehu uplynulého polstoročia sa v dôsledku klimatických zmien zvýšila nerovnosť medzi krajinami. Kým v najchudobnejších krajinách sa rast znížil, prosperita v niektorých z najbohatších krajín sa zvýšila.

Podľa vedcov zo Stanfordskej univerzity v Kalifornii je rozdiel medzi najchudobnejšími a najbohatšími krajinami sveta dnes o 25 % väčší, než by tomu bolo bez globálneho otepľovania. Najväčší dopad má na africké krajiny v tropických zemepisných šírkach. HDP na obyvateľa Mauritánie a Nigeru je o 40 % nižší, než by bol bez klimatických zmien. India, ktorá v tomto roku vyhlásila, že sa stane piatou najväčšou ekonomikou sveta, mala v roku 2010 v dôsledku globálneho otepľovania o 31 % nižší HDP na obyvateľa, uvádza sa v štúdii. Brazília, deviata najväčšia ekonomika na svete, o 25 %.

Zmena klímy vytvára väčšie rozdiely v bohatstve než sme si mysleli

Na druhej strane, podľa štúdie publikovanej v časopise Proceedings of National Academy of Sciences, globálne otepľovanie pravdepodobne prispelo k HDP na obyvateľa niekoľkých bohatých krajín vrátane niektorých z najväčších producentov skleníkových plynov na svete.

Profesor Marshall Burke zo Stanfordskej univerzity je spoluautorom štúdie. Strávil niekoľko rokov analýzou vzťahu medzi teplotami a ekonomickými fluktuáciami v 165 krajinách v rokoch 1961 až 2010. Štúdia použila viac ako 20 klimatických modelov na určenie toho, o koľko stúpla teplota v jednotlivých krajinách v dôsledku klimatických zmien spôsobených ľuďmi.  Následne prepočítali niekoľko verzií, ako by vyzerala ich ročná miera rastu bez nárastu teploty.

Burke demonštroval, že rast sa zrýchlil v chladných krajinách v rokoch, ktoré boli teplejšie ako priemer, zatiaľ čo v horúcich krajinách sa spomalil. „Historické údaje jasne ukazujú, že plodiny sú produktívnejšie, ľudia sú zdravší a v práci sme produktívnejší, keď teploty nie sú príliš vysoké ale ani príliš nízke,“ cituje vedca BBC, ktorý tvrdí, že studené krajiny zožali „výhody otepľovania“, zatiaľ čo horúce krajiny dostali trest „otepľovania“ tým, že boli odsunuté ďalej od svojej optimálnej teploty.

Zmena klímy vytvára väčšie rozdiely v bohatstve než sme si mysleli

"Studené krajiny majú z dôvodu zimy veľmi obmedzené vegetačné obdobie. Na druhej strane máme značné dôkazy, že výnosy plodín prudko klesli pri vysokých teplotách,"
hovorí vedúci výskumník Noah Diffenbaugh. "Podobne existujú dôkazy, že produktivita práce klesá pri vysokých teplotách, že kognitívna výkonnosť klesá pri vysokých teplotách, interpersonálny konflikt sa zvyšuje pri vysokých teplotách.“

"Zistenia tejto štúdie sú v súlade s tým, čo je známe už roky, že klimatické zmeny pôsobia ako multiplikátor hrozieb a berú do úvahy existujúce zraniteľnosti a zhoršujú ich," hovorí Happy Khambule, poradca Greenpeace Africa. "To znamená, že najchudobnejší a najzraniteľnejší sú na frontoch klimatických zmien a rozvojové krajiny sa musia vyrovnať s čoraz extrémnejšími klimatickými vplyvmi na úkor vlastného rozvoja. Africké krajiny prispeli len veľmi málo k vytváraniu klimatických zmien a napriek tomu čelia vážnym dôsledkom, ktoré nie sú schopné riešiť.“

Podľa štúdie, medzi rokmi 1961 a 2010, všetky z 18 krajín, ktorých celkové historické emisie sú menšie ako 10 ton CO2 na obyvateľa, trpeli negatívnym vplyvom globálneho otepľovania. S mediánom zníženia ich HDP o 27 % na obyvateľa v porovnaní so scenárom bez rastu teploty. Naproti tomu 14 z 19 krajín, ktorých kumulatívne emisie presahujú 300 ton CO2 na obyvateľa, ťažilo z globálneho otepľovania, pričom medián príspevku k HDP na obyvateľa bol 13 %.

Zmena klímy vytvára väčšie rozdiely v bohatstve než sme si mysleli

Salamon Hsiang, profesor verejnej politiky na UC Berkeley, už v minulosti spolupracoval s oboma výskumníkmi. Hovorí, že hoci vplyv globálneho otepľovania na chudobnejšie, teplejšie krajiny je "celkom určite správny", negatívne dopady sa prejavujú aj v bohatších krajinách. "V bohatších krajinách vidíme dopady oneskorene. Ak sa pozriete ďalej ako na prvý rok dopadov, vidíte škody, ktoré sa objavujú aj v chladnejších, bohatších krajinách, nielen v chudobných krajinách,“ hovorí Hsian.

Nie je zároveň jasné, ako bol rast ovplyvnený v krajinách ako sú USA, Čína a Japonska, v troch najväčších ekonomikách sveta. "Z dlhodobého hľadiska nemá prínos z klimatických zmien nikto," hovorí Khambule. "Je veľmi dôležité, aby najväčší producenti emisií na svete urýchlene znížili emisie. Tvorcovia politík musia brať klimatické zmeny oveľa vážnejšie, než to v súčasnosti robia, a zabezpečiť, aby sa urýchlil prechod od fosílnych palív k obnoviteľnej energii.“