oPeniazoch.sk, SITA
Opozičné OĽaNO chce kvôli daňovej medzere na dani z pridanej hodnoty vypočuť šéfku finančnej správy Lenku Wittenbergerovú v parlamentnom finančnom výbore. Finančná správa však s interpretáciou údajov z vládnej analýzy stranou OĽaNO nesúhlasí.
Štát mohol v ideálnom prípade v minulom roku vybrať na dani z pridanej hodnoty (DPH) o vyše 2,3 mld. eur viac, ako bola realita. Vyplýva to z prepočtov Inštitútu finančnej politiky (IFP), podľa ktorých síce výnos z dane z pridanej hodnoty vlani vzrástol o 433 mil. eur na vyše 6,3 mld. eur, zvýšila sa však aj medzera vo výbere tejto dane o takmer 150 mil. eur na 2,3 mld. eur. Rástol však aj potenciál celkového výnosu dane z pridanej hodnoty, a tak daňová medzera v pomere k potenciálnemu výnosu po rokoch solídneho poklesu z vyše 40 % v roku 2012 vlani viac-menej stagnovala. Oproti roku 2017 sa znížila iba o 0,1 percentuálneho bodu na 26,9 %.
Ani významný pokles daňovej medzery na potenciálnom výbere dane z pridanej hodnoty od spomínaného maxima v roku 2012 však Slovensko nedostalo spomedzi krajín s najvyššími únikmi na dani z pridanej hodnoty. V roku 2016, kedy daňová medzera na Slovensku bola vyčíslená na 28,9 % z potenciálneho výnosu, boli na tom totiž v Európskej únii horšie iba Taliansko, Grécko a Rumunsko. Priemerná medzera v únii predstavovala zhruba 12 % z potenciálneho výnosu. Aktuálnejšie dáta medzinárodného porovnania k dispozícii zatiaľ nie sú. Odvtedy daňová medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty na Slovensku klesla o dva percentuálne body. „Porovnanie voči priemernej úrovni v Európskej únii naďalej ukazuje na zásadný priestor na pokračovanie doterajšieho úspešného boja proti daňovým únikom,“ konštatujú vládni analytici z IFP.
Vývoj daňovej medzery sa nepozdáva opozičným poslancom z hnutia OĽaNO, podľa ktorých čísla zverejnené inštitútom potvrdzujú, že štát daňových podvodníkov na dani z pridanej hodnoty nevie zastaviť. „Dokonca aj v porovnaní s našimi susedmi sme na tom výrazne horšie. Už ich ani nedobiehame, pretože sa prestala znižovať medzera medzi tým, čo by sa na daniach mohlo vybrať a čo sa reálne vyberie,“ tvrdí poslanec za OĽaNO Eduard Heger. Riešením by podľa neho bolo zamerať kontroly finančnej správy na živé prípady, posilniť kapacity a zlepšiť procesy na úseku kontroly, zaviesť mechanizmus reverse charge, ktorý zabraňuje karuselovým podvodom či aplikovať zásadný a nekompromisný prístup štátu. OĽaNO chce pritom kvôli výpadkom na výbere dane z pridanej hodnoty vypočuť šéfku finančnej správy Lenku Wittenbergerovú na rokovaní parlamentného finančného výboru.
S interpretáciou zverejnených údajov hnutím OĽaNO však finančná správa nesúhlasí. Pripomína totiž, že skutočný výnos z dane z pridanej hodnoty rastie dlhodobo rýchlejšie, ako rast potenciálnej bázy, čo naopak indikuje úspešnosť boja s daňovými podvodmi. „Finančnej správe sa darí aj vo výbere daní. Ku koncu apríla sme naplnili štátny rozpočet na 100,7 % oproti plánu. Aktuálne hotovostný výber dane z pridanej hodnoty za prvé štyri mesiace roku 2019 je vyšší o 66 mil. eur oproti februárovému odhadu IFP,“ tvrdí hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.
Zároveň pripomína, že finančná správa aj momentálne posilňuje boj proti podvodom na dani z pridanej hodnoty. „Presne z tohto dôvodu zavádzame projekt eKasa. Suma daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty napríklad v sektoroch HORECA, maloobchod a služby dosahuje až 491 mil. eur,“ dodala Skokanová.
