Nové zistenia: Rozdávanie peňazí nefunguje, skúsme radšej posilniť verejnú sféru

Diskusia 8  
Nové zistenia: Rozdávanie peňazí nefunguje, skúsme radšej posilniť verejnú sféru
Zdroj: The Guardian
Foto: getty images


14. 5. 2019 - Niekoľko testov základného garantovaného príjmu po svete ukázalo, že tadiaľto cesta v boji proti chudobe a nerovnosti nevedie.

Štúdia zverejnená tento týždeň vrhá pochybnosti na ambiciózne tvrdenia o základnom garantovanom príjme, čo je schéma, ktorá by každému umožnila dostávať pravidelnú, bezpodmienečnú hotovostnú platbu potrebnú pre bežný život. Obhajcovia tejto schémy tvrdia, že by mohla znížiť chudobu, zredukovať nerovnosti a riešiť dôsledky automatizácie na pracovné miesta a príjmy. Výskum uskutočnený pre Global Trade International, po prvýkrát preskúmal 16 praktických projektov, ktoré testovali rôzne spôsoby distribúcie pravidelných hotovostných platieb jednotlivcom v rôznych chudobných, stredných a bohatých krajinách, ako aj množstvo literatúry na túto tému.

Výskum nenašiel žiaden dôkaz, ktorý by naznačoval, že takýto systém by bol udržateľný pre všetkých jednotlivcov v ktorejkoľvek krajine v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte. Alebo že by tento prístup mohol viesť k trvalému zlepšeniu blahobytu alebo rovnosti. Výskum potvrdzuje dôležitosť veľkorysej, nestigmatizujúcej podpory príjmov, ale všetko závisí od toho, koľko peňazí sa ľuďom vypláca, za akých podmienok a s akými dôsledkami pre sociálny systém ako celok.

Od Kene cez Indiu až po Aljašku a Fínsko sa tvrdilo, že testy hotovostných platieb sa ukázali ako „fungujúce“. V skutočnosti však to, čo sa v praxi testovalo, je takmer nekonečne rôznorodé. Peniaze sa vyplácali na rôznych úrovniach a v rôznych intervaloch, zvyčajne výrazne pod hranicou chudoby, a to najmä jednotlivcom vybraným z dôvodu, že sú výrazne znevýhodnení. Finančné prostriedky pochádzali najčastejšie od charitatívnych organizácií, firiem a rozvojových agentúr a nie od vlád.

Experimenty v Indii a Keni boli financované Unicefom ​​a Give Directly, americkou charitou podporovanou spoločnosťou Google. Poskytli peniaze ľuďom s veľmi nízkymi príjmami vo vybraných regiónoch na určitý čas. Rozdať v malých množstvách hotovosť  ľuďom, ktorí nemajú nič, musí priniesť výsledok. Áno, tieto systémy skutočne pomohli zlepšiť zdravie a živobytie príjemcov, ale nič testy neodhalili o dlhodobej životaschopnosti systému, ani o tom, ako by sa dal rozšíriť na celé obyvateľstvo. A má to aj demokratický nedostatok, ľudia, ktorí dostávajú základný garantovaný príjem od charitatívnych organizácií alebo agentúr, nemajú žiadnu kontrolu nad tým, ako sa uskutočňujú platby, komu sú vyplácané, na akej úrovni alebo za aký čas.

Aljašský fond, postavený z príjmov štátu za ropu, vypláca každý rok dospelým a deťom dividendu. V roku 2018 to bolo 1 600 USD. Systém je populárny a trvalo udržateľný. Zistilo sa, že má určité pozitívne vplyvy na vidiecke skupiny, ale nedokázal pomôcť pri znižovaní chudoby detí alebo na zabránenie rozširujúcej sa príjmovej nerovnosti.

Nové zistenia: Rozdávanie peňazí nefunguje, skúsme radšej posilniť verejnú sféru

Fínsky dvojročný test, od januára 2017 do decembra 2018, s mesačnými platbami vo výške 560 eur pre 2 000 nezamestnaných, vláda odmietla predĺžiť, kvôli financovaniu. Skúška nedala veľa odpovedí na otázku základného garantovaného príjmu, až na to, že keď dôjde k tlakom, volení politici môžu odmietnuť platiť za systém základného garantovaného príjmu.

Náklady na základný garantovaný príjem by boli podľa Medzinárodného úradu práce extrémne vysoké, vo väčšine krajín by podľa odhadov priemerné náklady dosiahli 20 – 30 % HDP. Náklady by sa dali znížiť, čo sa aj urobilo vo väčšine testov, vyplácaním menších súm menšiemu počtu jednotlivcov. Neexistujú však žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že čiastočný alebo podmienený systém by dokázal zmierniť súčasný trend rastúcej chudoby, nerovnosti a neistoty na trhu práce. Náklady môžu byť kompenzované zvýšením daní alebo presunom výdavkov z iných druhov verejných výdavkov, ale v každom prípade by šlo o obrovské a riskantné kompromisy.

Peniaze vynaložené na hotovostné platby nie je možné investovať inde. Čím viac platieb sa vypláca, tým širší je okruh príjemcov, čím dlhšie bude systém pokračovať, tým menej peňazí zostane na vybudovanie štruktúr a systémov potrebných na realizáciu progresívnych cieľov systému základného garantovaného príjmu. „Ak majú hotovostné platby prednosť, je tu vážne riziko likvidácie úsilia o vybudovanie spolupráce, udržateľných služieb a infraštruktúry - a stanovenie vzoru pre budúci vývoj, ktorý podporuje skôr komodifikáciu než emancipáciu,“ píše sa v správe z tohto týždňa. Pomáha to vysvetliť, prečo sa o podporu takéhoto systému zaujímajú magnáti zo Silicon Valley, ktorí sa viac zaujímajú o ochranu spotrebiteľského kapitalizmu ako o boj proti chudobe a nerovnosti.

V správe sa konštatuje, že peniaze potrebné na zaplatenie primeraného systému základného garantovaného príjmu „by sa lepšie vynaložili na reformu systémov sociálnej siete a budovanie kvalitnejších verejných služieb“. Sľubnejšou alternatívou by mohlo byť prerozdelenie dane z príjmu fyzických osôb a rozvoj myšlienky univerzálnych garantovaných služieb. To si vyžaduje viac a kvalitnejších verejných služieb, ktoré sú zadarmo pre tých, ktorí ich potrebujú, bez ohľadu na to, či sú schopní za ne zaplatiť. Zdravotná starostlivosť a vzdelávanie sú zrejmými príkladmi a argumentuje sa tým, že podobný prístup by sa mal uplatňovať na oblasti, ako sú doprava, bývanie, sociálna starostlivosť a prístup k informáciám.

Každodenné potreby by mali byť dostupné pre všetkých. Kolektívne poskytovanie ponúka nákladovo efektívnejšie, sociálne spravodlivejšie, redistribučné a udržateľné spôsoby uspokojovania potrieb ľudí, ako je ponechanie na jednotlivcov nákup toho, čo si na trhu môžu dovoliť.

Autorkou je Anna Cooteová, spolupracovníčka New Economics Foundation.