Svet potrebuje revolúciu, ekonómia štatistických údajov vytvára klamlivý obraz

Diskusia 23  
Svet potrebuje revolúciu, ekonómia štatistických údajov vytvára klamlivý obraz
Zdroj: The Conversation
Foto: getty images


11. 5. 2019 - Ekonómia je neoddeliteľnou súčasťou nášho sveta. Ale prečo sme sa vo vzdelávaní zasekli a zostali uviaznutí v minulosti? Držíme sa staromódnych modelov postavených na úroveň newtonovskej fyziky 19. storočia. Ekonómia zaobchádza s ľuďmi ako s atómovými časticami, nie ako so spoločenskými bytosťami.

Hoci ekonómovia na akademickej pôde dokážu prekonať túto jednoduchosť, pri vysokoškolskom vzdelávaní to tak už nie je. Absolventi škôl, ktorí pokračujú vo svojom profesionálnom živote v politike, médiách, obchode či štátnej službe, disponujú len znalosťami značne zjednodušenými. Učíme ich „ekonomické zákony“, ktoré analogicky prirovnávame k tým fyzikálnym. Ekonómia je pod plášťom „skutočnej vedy“, tak ako bol nositeľ Nobelovej ceny Friedrich Hayek skutočný vedec.  Stručne povedané, ekonómia sa stala časom dosť kurióznou disciplínou. Naliehavo potrebujeme aktualizovať vzdelávanie v tomto smere, pretože ako sa vyučuje dnes, neodráža ani nehovorí o mnohých otázkach reálneho sveta. Či už politických, environmentálnych alebo sociálnych.

Politická ekonómia
Vezmime si zložité prepojenie medzi politikou a ekonómiou. Väčšina profesorov sa snaží oddeliť od ekonómie politiku, históriu a širšie myšlienky pri jej výučbe. Je to ako by sme pri štúdiu „prirodzených“ vodných tokov nebrali do úvahy, že vôkol nich žijú ľudia, ktorí ju riadia, stavajú hrádze, kultivujú pôdu a menia stav vody, ignorujúc, že ​​to robia už tisíce rokov. Nemôžete študovať systém a ignorovať ľudí, ktorí ho vytvárajú. Politika a ekonómia sú nerozlučne prepojené, vedel to Adam Smith, David Ricardo, ak Karl Marx. Na to sa dnes zabúda. Prepojenie s politikou neznamená, že ekonómovia si musia vybrať stranu. Ale tým, že sa pred ňou zatvárame oči, alebo ju ignorujeme ako „vonkajšie veci“, bránime tomu, aby sme pochopili samotný systém, ktorý sa snažíme pochopiť.

Ekonómovia hovoria len v číslach, držia sa štatistických údajov a kvantitatívnych modelov. Robia to v nádeji, že sa dopracujú k cieľu. Je to však kontraproduktívne.  „Údaje“ nedokážu povedať všetko. Iné spoločenské vedy, ako napríklad sociológia a antropológia, využívajú širšiu škálu metód, a preto majú širší pohľad na spoločnosť. Ak chceme brať spoločenskú úlohu ekonómov, ako  poradcov pre hospodárske otázky, vážne, musíme dokázať vnímať a prijať postrehy, ktoré nám tieto iné disciplíny prinášajú o tom, ako funguje hospodárstvo.

Je pravda, že akademickí ekonómovia sú si vedomí nedostatkov svojej disciplíny. Bohužiaľ, toto uvedomenie si komplexnosti ekonomického systému sa nemusí nevyhnutne rozšíriť na tých, ktorí odchádzajú z univerzít po ukončení štúdia. A to je to, čo urobí drvivá väčšina absolventov ekonómie. Sú to ľudia, ktorí pracujú vo veľkých firmách, pre vládu, v centrálnych bankách. Sú to ľudia, ktorí formujú politiku a vytvárajú náš „hospodársky zdravý rozum“.

S klapkami na očiach
Aký druh myšlienok a vedomostí si títo absolventi odnášajú z univerzít a využívajú počas svojej kariéry? Študenti z University of Manchester Post-Crash Economics Association vytvorili dokument, ktorý mapoval sedem popredných britských univerzít . Zistili, že sa len v menej než 10 % učí niečo iné ako bežná ekonómia. V Holandsku študenti zistili, že reálne problémy, od klimatických zmien až po nerovnosť, boli vážnejšie zapracované do vzdelávania iba v 6 % a že iba v 2 % sa pri štúdiu nezameriavali výhradne na štatistické údaje. Séria následných projektov zameraných na revíziu učebných osnov v 13 krajinách od Argentíny po Izrael, potvrdila podobné výsledky čo sa týka ekonomického vzdelávania.

Svet potrebuje revolúciu, ekonómia štatistických údajov vytvára klamlivý obraz

Vysokoškolskí ekonómovia na celom svete učia teóriu z učebníc, ktoré sa od 50. rokov 20. storočia takmer vôbec nezmenili. Tieto teórie sú založené na jednotlivých faktoroch, na konkurenčných trhoch, aby sa maximalizovala striktne zadefinovaná „ekonomická užitočnosť“ (pre ľudí) alebo zisk (pre firmy). Princípy sa učia s rovnakou istotou ako Newtonova fyzika. Bez hodnotových úsudkov.

To je absurdné. Je zrejmé, že existujú určité hodnoty. Ekonómia hlavného prúdu vyzdvihuje efektívnosť, trhy a rast a stavia jednotlivcov pred kolektívy. Napriek tomu sa vysokoškoláci neučia rozpoznať tieto hodnoty, čo má vážne dôsledky. V procese vzdelávania  ignorujeme nerovnosť, zatiaľ čo v spoločnosti sa nožnice otvárajú čoraz viac. Všetko sa sústredí na neúprosný ekonomický rast,  čo je nesporne dogmou, neberie sa do úvahy, ako rovnaký hospodársky rast rýchlo podkopáva ekologické základy nášho sveta. A zatiaľ čo my všetci môžeme prísne pristupovať k recyklácii odpadu, alebo máme pocit viny, ak musíme lietať, sme kolektívne znevýhodnení v reformovaní samotného systému, ktorý tieto problémy vytára.

Potrebujeme nový prístup k ekonomickému vzdelávaniu, ktorý sa neskrýva za hranicami fyzikálnych modelov z 19. storočia, ale namiesto toho bude poukazovať na spoločenskú úlohu ekonómov. Potrebujeme ekonómiu, ktorá sa zameriava na celý ekonomický systém a ktorá namiesto držania sa štatistických údajov uznáva všetky relevantné zdroje poznatkov. Ekonómiu, ktorá rieši najnaliehavejšie otázky spoločnosti, nie tie, ktoré sa pohodlne zmestia do jej hlavného prúdu. Dúfajme, že sa toho dočkáme skôr, než súčasná generácia ekonómov odíde do dôchodku, alebo inak by mohlo byť neskoro.

 

 

Autorom je Joris Tieleman, doktorand z Univerzity Erasmus Rotterdam, spoluzakladateľ Rethinking Economics v Holandsku.