Iný pohľad na pomoc od centrálnych bánk: Nízke sadzby likvidujú konkurenciu a ubližujú ekonomike

Diskusia 4  
Iný pohľad na pomoc od centrálnych bánk: Nízke sadzby likvidujú konkurenciu a ubližujú ekonomike
Zdroj: chicagobooth
Foto:getty images


3. 5. 2019 - Mimoriadne uvoľnená monetárna politika centrálnych bánk tlačí úrokové sadzby nebezpečne nízko. To nebezpečenstvo spočíva v tom, že tým pomáhajú veľkým spoločnostiam viac ako malým firmám, čo znižuje investície a produktivitu.

Pre malé firmy sú nízke úrokové sadzby spravidla dobrou správou. Je lacné požičať si peniaze a nechať ich pracovať. Výsledkom je, alebo by mala byť, vyššia produktivita.

Po desiatich rokoch extrémne nízkych úrokových sadzieb je však rast produktivity v rozvinutých krajinách relatívne nízky. Ernest Liu, Atif Mian a Amir Sufi majú teóriu, ktorá vysvetľuje tento stav. A môže tiež vysvetliť, prečo nízke úrokové sadzby môžu poškodiť hospodársku súťaž a brzdiť hospodársky rast.

Na pochopenie ich argumentu si predstavte malú firmu a jej väčšieho konkurenta. Konvenčné ekonomické očakávania predpokladajú, že pokles úrokových sadzieb povedie k vyšším obchodným výdavkom. Keď úrokové sadzby klesajú, malé aj veľké spoločnosti si môžu požičať na modernizáciu zariadení, investovanie do nových technológií a na zlepšenia výrobných liniek. Ak sú firmy dostatočne veľké, môžu kúpiť konkurentov.

Model výskumníkov zistil, že tieto očakávania platia v niektorých prípadoch. A síce za predpokladu, že zainteresované spoločnosti majú približne rovnaký podiel na trhu, alebo sú aspoň na rovnakej úrovni z hľadiska hospodárskej súťaže a produktivity.

Problémom je, že zatiaľ čo úrokové sadzby spočiatku podporujú výdavky spoločností, následne ale vyvolávajú rozdiel v produktivite medzi dominantnými a menšími spoločnosťami, čo v konečnom dôsledku odrádza obe skupiny od výdavkov. S poklesom úrokových sadzieb získajú dominantné spoločnosti výhody. Tieto spoločnosti zvyčajne investujú najviac. Aj získavajú najviac. Keď veľká výrobná spoločnosť investuje, dokáže vyrábať lepší, lacnejší produkt a stáva sa väčšou konkurenčnou hrozbou. Je produktívnejšia a získava čoraz väčší podiel na zisku z odvetvia v ktorom pôsobí.

Iný pohľad na pomoc od centrálnych bánk: Nízke sadzby likvidujú konkurenciu a ubližujú ekonomike

V čase, keď sa úrokové sadzby pohybujú okolo nuly, je rozdiel v produktivite medzi veľkými a malými spoločnosťami obzvlášť veľký. Je to úroveň, pri ktorej priemyselné odvetvia vstupujú do niečoho, čo výskumníci nazývajú monopolistickým regiónom. Keď je produktivita menších spoločností príliš ďaleko od toho, aby dokázali obozretne investovať. Malé firmy sú odradené od toho, aby investovali, pretože „tieto investície sa vyplácajú len vtedy, ak skutočne máte šancu dostať sa na vedúce postavenie na trhu,“ píšu výskumníci. Nakoniec, ak trh v danom odvetví už nie je skutočne konkurencieschopný, dominantná spoločnosť prestane investovať, pretože už nevníma väčšiu hrozbu zo strany menších konkurentov. Potrebuje si len udržať svoju pozíciu na trhu, nemusí inovovať a zlepšovať v rovnakom rozsahu, než musela predtým.

Výskumníci testovali svoje zistenia budovaním modelového akciového portfólia. Dlhé pozície vsadili na lídrov danom odvetví priemyslu, menšie firmy shortovali. Pri pohľade na výkonnosť,  v reakcii na zmeny  sadzieb 10-ročných štátnych dlhopisov, vedci zistili, že portfólio generovalo vyššie výnosy, keď úrokové sadzby klesali, a výnosy boli najväčšie pri najnižších úrokových sadzbách. „Rovnako ako v modeli, aj pokles dlhodobých sadzieb bol spojený s rastom koncentrácie priemyslu, vyššími maržami a podielom podnikov na zisku, ako aj poklesom dynamiky podnikania,“ píšu vedci, pričom definujú dynamiku ako pravdepodobnosť, že menšia firma predbehne lídra na trhu.

Stručne povedané, keď klesli úrokové sadzby, bohaté spoločnosti ešte viac zbohatli a menšie spoločnosti sa zasekli, alebo boli na tom ešte horšie.

Iný pohľad na pomoc od centrálnych bánk: Nízke sadzby likvidujú konkurenciu a ubližujú ekonomike

Hoci centrálne banky v dôsledku finančnej krízy v rokoch 2008 - 2009 znížili úrokové sadzby, Liu, Mian a Sufi poznamenali, že produktivita začala klesať už v roku 2005, pred Veľkou recesiou. Vo svojom modelovom príklade spojili viacero globálnych trendov, ktoré ponúkajú vysvetlenie, prečo bol pokles úrokových sadzieb sprevádzaný poklesom konkurencie, poklesom zakladania a likvidácie firiem a pomalším rastom produktivity. Ponúka tiež možné pohľady na rozširujúci sa rozdiel v produktivite v rámci priemyselných odvetví, v ktorých menší počet dominantných spoločností má dnes pod kontrolou väčší podiel na trhu, než tomu bolo pred recesiou.

Rast produktivity v celom vyspelom svete stagnoval alebo klesal. Gigantické spoločnosti nazhromaždili obrovské bohatstvo, keď ich konkurenti zaostávajú. Dve nedávne štúdie, využívajúce údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ukazujú, že rozdiely v produktivite v rámci priemyselných odvetví sa zvyšujú, zatiaľ čo sa na trhu objavilo menej nových účastníkov a rovnako sa znížil počet tých, ktorí trh opustili.

Liu, Mian a Sufi nepochybujú o tom, že impulzom pre poslednú dekádu klesajúcich úrokových sadzieb bola podpora spotrebiteľa. Naznačujú však, že pretrvávajúce spomalenie ekonomiky možno vysvetliť bez toho, aby sme sa spoliehali na tak populárne reakcie spotrebiteľov. Naopak, ak firmy upravili svoje výdavky v reakcii na konsolidáciu spôsobom, akým to opísali výskumníci, vyššia koncentrácia a menej konkurenčné trhy sú dôvodom, prečo dnešné hospodárske oživenie nevyzerá presne tak, ako si to mnohí predstavovali.