Rusko už toľko na zbrojenie nemíňa, vypadlo z top 5-ky

, CNBC Foto: SITA/AP

Rusko prvýkrát od roku 2006 nepatrí do päťky krajín s najväčšími výdavkami na obranu. Celkové svetové vojenské výdavky vzrástli v roku 2018 na 1,8 bilióna USD. Vyplýva to z nových medzinárodných Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI), čo predstavuje nárast o 2,6 % oproti roku 2017 a najvyššie celkové výdavky od roku 1988.

Päť krajín s najväčšími výdavkami na obrnu v roku 2018 boli USA, Čína, Saudská Arábia, India a Francúzsko. Ich spoločné výdavky predstavovali 60 % svetových vojenských výdavkov. Vojenské výdavky SIPRI sa vzťahujú na všetky vládne výdavky na súčasné vojenské sily a aktivity, nielen na nákup zbraní a vybavenia.

Vojenské výdavky USA sa prvýkrát zvýšili od roku 2010, zatiaľ čo výdavky Číny rástli 24. rok po sebe, poznamenal švédsky výskumný ústav. Zatiaľ čo USA zvýšili výdavky o 4,6 %, aby v roku 2018 dosiahli 649 miliárd USD, Čína zvýšila svoje výdavky o 5 % na 250 miliárd USD.

Rusko sa medzičasom prepadlo na šiestu pozíciu z hľadiska vojenských výdavkov na úrovni 61,4 miliardy USD, pričom sa jeho výdavky v porovnaní s rokom 2017 znížili o 3,5 %. Nezávislý think-tank SIPRI, ktorý monitoruje vývoj vojenských výdavkoch na celom svete a každoročne zverejňuje svoju „Vojenskú databázu výdavkov“, poznamenal, že tento pokles prichádza po období expanzie. „Hlavný ruský program modernizácie armády, ktorý sa začal v roku 2010, viedol do roku 2015 k výraznému ročnému nárastu vojenských výdavkov (medzi 4,9 a 16 %). Od roku 2016 už ruský vojenský rozpočet klesal.“

V dôsledku jednorazového splácania vládneho dlhu vo výške takmer 11,8 mld. USD ruským výrobcom zbraní v roku 2016 sa výdavky v tomto roku zvýšili o 7,2 %. Bez tejto platby by ruské vojenské výdavky klesli o 11 %, poznamenali analytici SIPRI. „Platba tiež vysvetľuje veľkú časť prudkého poklesu o 19 % v roku 2017, bez splácania by sa výdavky znížili o 2,8 %,“ uviedla správa SIPRI s tým, že hoci výdavky Ruska v roku 2018 opäť poklesli, sú stále o 27 % vyššie ako v roku 2009.

Vojenské výdavky v niekoľkých krajinách strednej a východnej Európy poukazujú na určitú nervozitu ohľadom silného a často provokatívneho suseda Ruska. Napríklad vojenské výdavky Poľska vzrástli v roku 2018 o 8,9 % (na 11,6 miliardy USD) a na Ukrajine vzrástli o 21 % na 4,8 miliardy USD. Rusko malo nedávno spory s krajinami NATO, ako sú napríklad pobaltské krajiny Lotyšsko a Litva, ktoré sa vyhrotili po rôznych provokáciách zo vzduchu aj z mora, výpadov a vojenských cvičení v Baltskom mori. Údaje SIPRI poukázali na skutočnosť, že v roku 2018 rástli aj vojenské výdavky Bulharska, Lotyšska, Litvy a Rumunska (v rozmedzí od 18 do 24 %).

„Nárast v strednej a východnej Európe je z veľkej časti spôsobený rastúcim vnímaním hrozby zo strany Ruska,“ povedal o týchto údajoch Pieter Wezeman zo SIPRI. "Je to napriek tomu, že ruské vojenské výdavky za posledné dva roky klesli."

Napriek údajom, prezident Vladimir Putin nevyužil príležitosti na propagáciu nových zbraní vyvíjaných a testovaných Ruskom. Vo svojom vyhlásení o stave národa minulý rok v marci oznámil množstvo „špičkových, high-tech zbraní“, vrátane hypersonickej rakety, ktorú nedokážu sledovať protiraketové systémy, ktoré by sa mohli pridať do arzenálu do roku 2022.

Hoci časť poklesu výdavkov na obranu by mohla byť spôsobená splnením cieľov programu modernizácie, Rusko je sa pre zníženie výdavkov muselo rozhodnúť aj v dôsledku nižších cien ropy a prísnejších hospodárskych podmienok.

Súvisiace články

Aktuálne správy