oPeniazoch.sk, pnas.org Foto: SITA/AP
Jedným z hlavných úspechov 21. storočia bolo zníženie globálnej nerovnosti. Rozdiely v bohatstve medzi krajinami by sa však mohli v prípade zmeny klímy ešte viac zmenšiť.
Počas posledných niekoľkých desaťročí viedlo globálne otepľovanie k „mohutnému a výraznému poklesu ekonomického výkonu v teplejších, chudobnejších krajinách“, uvádza sa v štúdii, ktorá bola uverejnená v časopise Proceedings of National Academy of Sciences. V chladnejších a bohatších krajinách došlo naopak k rastu voči tomu, čo by sa stalo vo svete bez zmeny klímy spôsobenej človekom. „Globálne otepľovanie spôsobené používaním fosílnych palív pravdepodobne zhoršilo ekonomickú nerovnosť súvisiacu s historickými rozdielmi v spotrebe energie,“ píšu autori, Noah Diffenbaugh a Marshall Burke, obaja zo Stanfordskej univerzity.
Vychádzajúc z predchádzajúceho výskumu o prepojení medzi hospodárskym rastom a teplotnými zmenami, výskumníci kvantifikovali nerovnomerný ekonomický vplyv klimatických zmien v priebehu polstoročia. Poukázali na to, do akej miery globálne otepľovanie prispelo k tomu, ako sa chudobné krajiny stali ešte chudobnejšími a bohatšie krajiny bohatšími.
Medzi rokmi 1961 a 2010 bol rozdiel v príjmoch na obyvateľa medzi najbohatšími 10 % a najchudobnejšími 10 % krajín (v závislosti od veľkosti populácie) o 25 % väčší, než by to bolo bez globálneho otepľovania. Diffenbaugh a Burke uviedli, že chudobnejšie krajiny neprofitovali z priamych prínosoch využívania fosílnych palív a globálne otepľovanie spôsobené spotrebou energie bohatších krajín ich „značne poškodilo“.
V priebehu tohto polstoročia boli mediánové ekonomické straty v krajinách bližšie k rovníku – vrátane častí Južnej Ameriky, strednej Afriky a juhovýchodnej Ázie – boli o 25 % väčšie, než by boli vo svete bez globálneho otepľovania.
Napríklad negatívny ekonomický vplyv meraný na HDP na obyvateľa predstavoval 31 % pre Indiu, 29 % pre Nigériu a 25 % pre Brazíliu. Medzi krajiny, ktoré sa vďaka globálnemu otepľovaniu stali bohatšími, patrí Kanada, ktorá zaznamenala 32 % nárast HDP na obyvateľa a Nórsko s 34 % nárastom v porovnaní so svetom bez zmeny klímy. Niektoré ďalšie krajiny, vrátane Číny a USA, zaznamenali veľmi malú zmenu HDP v dôsledku zmeny klímy v priebehu polstoročia.
Všetkých 18 krajín, ktorých kumulatívne emisie oxidu uhličitého na obyvateľa v rokoch 1961 až 2010 boli nižšie ako 10 ton, zaznamenalo negatívne ekonomické dôsledky klimatických zmien, pričom medián poklesu HDP na obyvateľa predstavoval 27 %. Podobne aj všetkých 36 krajín, ktorých emisie oxidu uhličitého boli v rozpätí medzi 10 a 100 tonami na obyvateľa, zaznamenali negatívny ekonomický vplyv, medián strát bol na úrovni 24 %.
Pre porovnanie, 14 z 19 krajín, ktorých kumulatívne emisie na obyvateľa prekročili 300 ton CO2, zaznamenali ekonomický rast s mediánom zisku 13 % HDP na obyvateľa. „Okrem priamych prínosov využívania fosílnych palív, mnohé bohaté krajiny pravdepodobne ešte viac zbohatli kvôli z toho vyplývajúceho globálneho otepľovania,“ uzavreli Diffenbaugh a Burke.
