Ideologický perfekcionizmus: Dokonalý ekonomický systém neexistuje

Diskusia 11  
Ideologický perfekcionizmus: Dokonalý ekonomický systém neexistuje
Zdroj: AIER
Foto: SITA/AP


26. 5. 2019 - Laureát Nobelovej ceny Joseph Stiglitz svoju kariéru zasvätil trhovým zlyhaniam. Za prepady trhov mnohí ekonómovia vinia vlády a ich intervenčné politiky. Stiglitz hovorí o progresívnom kapitalizme, neoblomne tvrdí, že kapitalistický systém môže a mal by byť formovaný vládou s cieľom pomôcť chudobnejším a strednej triede a znížiť vplyv korporácií a bohatých jednotlivcov.

Nie každý súhlasí so Stiglitzovým prístupom, ktorý idealizuje štátnu intervenciu a démonizuje súkromný sektor. Za týmito nezhodami naprieč ideologickým spektrom, je niečo, čo prispieva k súčasnej patovej situácii v diskusiách o hospodárskej politike. Tým vinníkom je niečo čo sa dá označiť ako ideologický perfekcionizmus.

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, často sa riadime myšlienkou, že cesta k riešeniu problémov spoločnosti spočíva v dokonalosti jediného zastrešujúceho politického a ekonomického systému. Tento ideologický perfekcionizmus je ľahko viditeľný v utopických alebo autokratických filozofiách, ako je komunizmus a fašizmus. Iróniou je, že keď tieto fanatické pokusy o dokonalosť katastroficky zlyhajú, niektorí sa domnievajú, že problém bol jednoducho neúspešný výkon čistého a ideálneho systému.

Najbežnejšia forma ideologického perfekcionizmu v modernej politickej a ekonomickej krajine sa snaží nájsť ideálny stred medzi trhmi a vládnym plánovaním. Do tohto tábora patrí aj progresívny kapitalizmus Stiglitza. Jeden obetný baránok pre zdanlivo každý problém. Od stagnujúcich príjmov pracovníkov až po „korporátnu chamtivosť“.  Za všetkým je odvrátenie sa od vládnej regulácie hospodárstva a zjednodušená predstava, že všetky problémy spôsobujú firmy, ktoré maximalizujú svoje zisky.

Ideologický perfekcionizmus: Dokonalý ekonomický systém neexistuje

Ak v rámci spoločnosti dosiahneme „vyšší stav vedomia“, pochopíme „vzájomné závislosti všetkých zúčastnených, objavíme synergie aj v situáciách, ktoré sa inak zdajú byť kompromismi“. Tí, ktorí sú fixovaní na zásahy zhora dole alebo ale nemajú monopol na ideologický perfekcionizmus. Aj uprednostňovanie riešení zdola hore v slobodnej spoločnosti, môže byť hľadaním utópie. Hľadanie ideálneho systému je evidentné v neoklasicistickom konštrukte „dokonalej súťaže“ a uctievaní hrdinov podnikania. Všetko, čo je dobré, vyplýva z kapitalizmu a všetkého, čo je zlé z našej neschopnosti nechať ho existovať v jeho najčistejšej forme.

V skutočnosti nejestvuje jasná hranica medzi ideologickým perfekcionizmom a jednoduchým držaním sa základných myšlienok. Naše základné presvedčenia nemusia mať v testoch dokonalé skóre. Stiglitz sa nezaoberá možnými nástrahami rozširovania štátnej intervencie na trhoch. Získal síce Nobelovu cenu za priekopnícku teóriu, ale zdá sa, že si neuvedomuje obmedzenia v informáciách, ktoré sužujú centrálne plánovanie.

Naša predstava o zisku a hodnote môže byť niekedy krátkozraká, ani obhajcovia slobodných trhov by nemali ignorovať skutočnosť, že firmy neraz ranili ľudí pri svojej ceste za ziskom, alebo že niektorí ľudia majú jednoducho smolu, že sa narodili v zlom čase a na zlom mieste. V skutočnosti urobíme lepšie, ak slobodné trhy nebudeme vnímať ako čiastočné výsledky, ale skôr pohľadom, ako dokážeme adresovať výsledky prostredníctvom zamerania sa na silnejšie komunity.