Dokáže nás plat motivovať, aby sme boli kreatívnejší?

Diskusia 1  
Dokáže nás plat motivovať, aby sme boli kreatívnejší?
Zdroj: QZ
Foto: getty images


18. 4. 2019 - Tvorivosť je v spoločnosti vysoko cenená. Je jedno, či ide o prácu abstraktného maliara alebo vedca génia. Na pracoviskách sa nás snažia peniazmi stimulovať k tvorivosti v nádeji, že sa finančná inšpirácia premení na lukratívnu inováciu.

Kreativita je vlastnosť, ktorá sa často spája so slobodou, spontánnosťou a vrodeným entuziazmom. Môže sa kreativita rozvíjať v kancelárii? Dá sa vyvolať motiváciou? Ak áno, stačia na to peniaze?

Ekonómovia Gary Charness z University of California, Santa Barbara a Daniela Griecová z talianskej Bocconi University sa rozhodli, že tieto otázky preskúmajú. V minulosti, ako autori poznamenali, finančné ohodnotenie celkom často viedlo k inováciám. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia vypísal Napoleon III. súťaž pre všetkých vedcov, aby pomohli nájsť lacnejšiu náhradu masla pre potreby armády a chudobnejšej vrstvy obyvateľstva Francúzska. Výsledkom bol margarín.

Na druhej strane, ako píšu ekonómovia, predchádzajúci výskum v skutočnosti naznačil, že zaplatenie ľudí v snahe vyburcovať ich kreativitu je vlastne kontraproduktívne, pretože potláča ich vnútornú motiváciu. Vnútorná motivácia sa týka správania, ktoré je riadené vnútornými odmenami, prirodzeným spôsobom uspokojenia. To je v protiklade s vonkajšou motiváciou, na základe odmien, alebo trestov.  V porovnaní s týmto zistením vedci v článku uverejnenom v časopise Journal of European Economic Association, dospeli k opačnému výsledku. Zdá sa, že v niektorých prípadoch sa skutočne dá ľuďom zaplatiť za to, aby boli kreatívnejší.

Výskumu sa zúčastnilo 328 účastníkov, z ktorých každý dostal „uzavretú“ alebo „otvorenú“ kreatívnu úlohu. „Uzavreté“ úlohy mali veľmi jasne stanovené parametre. V tomto prípade museli účastníci použiť určité slová na vytvorenie príbehu, alebo dospieť k určitému číslu pomocou súboru matematických procesov vlastného návrhu. „Otvorené“ úlohy nemali žiadne obmedzenia. Účastníci boli požiadaní, aby opísali budúcu spoločnosť alebo vytvorili imaginárne vynálezy.

Účastníci výskumu boli zaradení do skupín. Niektorí boli požiadaní, aby ohodnotili prácu iných skupín na základe toho, nakoľko boli  „kreatívne“. Niektorí vedeli vopred, že ich práca bude hodnotená inou skupinou. Práce sa posudzovali anonymne, bez toho, aby hodnotitelia vedeli, kto ju vytvoril. Niektorým skupinám boli ponúknuté finančné stimuly, napríklad 9 dolárov ak pôjde o „najkreatívnejšiu práca“. Všetci dostali zaplatené 5 dolárov za účasť.

Dokáže nás plat motivovať, aby sme boli kreatívnejší?

Vedci zistili, že v uzavretých úlohách peniaze zafungovali. Ľudia, ktorí pracovali na uzavretej úlohe v skupinách súperiacich o ceny, vytvorili prácu, ktorá bola kreatívnejšia ako v kontrolných skupinách. Niektoré skupiny dostali paušálne odmeny a niektoré žiadne nad rámec minimálnej sumy 5 USD.

V skupinách, ktoré pracovali na otvorených úlohách neviedla ponuka finančnej odmeny k výrazne lepším výsledkom. Vedci naznačujú, že keď je cieľom „slobodná“ tvorivosť, finančné odmeny nepomáhajú, ale pri úlohách, kde je potrebné tvorivé myslenie, pričom parametre úlohy sú jasne definované, peniaze by výsledok mohli zmeniť.

Vedci však upozorňujú na niečo zaujímavejšie. Ako poznamenali, súťaž o konečné umiestnenie v rámci družstiev podnietilo súťažiacich k vyššej kreativite v skupinách, ktoré pracovali na uzavretých aj otvorených úlohách.

Aby nezostalo len pri základnom výskume, ekonómovia navrhli niektoré aplikácie pre využitie výsledkov v praxi. Firmy by sa mali interne rozhodnúť či by nemali finančne stimulovať určité úlohy,  tak ako výskumné ústavy poskytujú finančnú pomoc pre určité typy inovácií. Ale vo všeobecnejšom svetle je situácia skôr taká, že ľudia na pracoviskách sa skôr zaujímajú o to, čo si ich kolegovia myslia o ich tvorivosti. To ich pri kreativite nakopne viac ako finančná motivácia.

Zaujímame sa o hotovosť, ale možno nám na nej záleží menej ako na tom, čo si o nás ľudia myslia.