Rastúce korporátne a vládne dlhy robia svetovú ekonomiku zraniteľnejšou

Rastúca úroveň korporátnych a vládnych dlhov a prudké zvýšenie rizikovejších úverov robia svetovú ekonomiku zraniteľnejšou. A hrozí, že môže znova dôjsť k jej prudkému poklesu. Upozornil na to Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej polročnej správe.
Podľa Tobiasa Adriana, vedúceho oddelenia menových a kapitálových trhov, aj keď zatiaľ nebol vyhlásený poplach, vlády čaká náročná úloha. Potrebujú sprísniť dohľad nad finančným sektorom a to v čase, keď globálne hospodárstvo spomaľuje. Polročná správa o globálnej finančnej stabilite odhalila, že vo vyspelých aj rozvíjajúcich sa ekonomikách pribúdajú zraniteľné miesta. A situácia by sa mohla zhoršiť, ak by ich ekonomiky spomalili alebo úrokové miery prudko stúpli.
Adrian vyzval vlády, aby teraz podnikli preventívne kroky a „odolali výzvam na zrušenie reforiem“. „Neexistuje priestor pre spokojnosť,“ povedal novinárom. „Nárast napätia na trhu a hrozba neriadeného brexitu podkopali dôveru investorov“.
Dlhy, vládne aj firemné, vzrástli ako vo vyspelých, tak v rozvojových krajinách. „V Spojených štátoch je pomer podnikových dlhov k hrubému domácemu produktu (HDP) na rekordne vysokých úrovniach. V niekoľkých európskych krajinách sú banky preťažené štátnymi dlhopismi,“ skonštatoval Adrian.
Objemy dlhopisov s nižším ratingom (BBB) sa za ostatné desaťročie štvornásobne zvýšili, kým objem rizikovejších dlhopisovo s tzv. špekulatívnym ratingom sa podľa správy MMF zdvojnásobil.
Investori by tak mohli rýchlo vystupňovať svoj tlak, ak dôjde k výraznejšiemu spomaleniu hospodárskeho rastu, než sa očakáva a centrálne banky, ako napríklad americký Fed, sa rozhodnú opäť začať zvyšovať úrokové sadzby. Prípadne, ak dôjde k opätovnému vzplanutiu obchodných sporov alebo neriadenému brexitu, v dôsledku ktorého by sa britská ekonomika mohla prepadnúť do recesie a rast v Európe ešte viac spomaliť.
Zatiaľ čo mierne spomalenie ekonomiky by dlžníci mohli zvládnuť „bez veľkých problémov“, výraznejšie spomalenie alebo prudší nárast úrokových sadzieb by spôsobil väčší tlak pre vysokú úroveň ich zadlženia. Vlády sa zameriavajú na podporu dohľadu nad bankami, aby sa vyhli rizikovému správaniu, uviedol Adrian.
MMF vyzval krajiny, aby podnikli proaktívne kroky vrátane obmedzenia množstva rizikových úverov, zvýšenia bankových rezerv a zníženia vládneho dlhu v eurozóne, zatiaľ čo Čína by mala pokračovať v potlačovaní „tieňového bankovníctva“ nebankových finančných inštitúcií.

Súvisiace články

Aktuálne správy