ECB riziko pádu eurozóny do recesie nevidí

, CNBC,ČTK Foto: SITA/AP

Šéf banky Mario Draghi okrem iného povedal, že šanca, že sa eurozóna prepadne do recesie, je veľmi malá.

Európska centrálna banka na aprílovom zasadnutí rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na 0 %, refinančnej sadzby na 0,25 % a depozitnej sadzby na -0,4 %. Zároveň zopakovala, že úrokové sadzby zostanú na súčasných úrovniach minimálne do konca roka. Vzhľadom k tomu, že najväčšia európska ekonomika, Nemecko, sa len tesne vyhla recesii, banka už ustúpila od svojich plánov na prípadné sprísnenie menovej politiky v dohľadnej dobe.

Nemusela by ale byť ani príliš ochotná prijať ďalšie stimulačné opatrenia, pretože hlavnou príčinou poklesu je slabý dopyt zo zahraničia a politické nepokoje, a na tieto faktory nemá politika ECB vplyv.

Draghi na tlačovej konferencii upozornil na riziká spojené s globálnym obchodným napätím a ďalšími neistotami. Inflácia by však podľa neho mohla v septembri dosiahnuť dno a základy ekonomiky eurozóny sú podľa menového výboru silné. Odhadovaná šanca, že sa eurozóna prepadne do recesie, je podľa Draghiho veľmi malá.

K hrozbám amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom zavedenia ciel Draghi uviedol, že síce určite podkopávajú dôveru, ale sú to len slová, ktoré sa nemusia premeniť na skutočnosť.

Niektorí analytici dúfali, že centrálna banka ponúkne úľavu bankám, ktoré prostredníctvom svojich pôžičiek prenášajú do ekonomiky menovopolitické rozhodnutia ECB. Draghi však uviedol, že ECB musí preštudovať, či je potrebné zmierniť nežiaduce dopady zápornej depozitnej sadzby. Uznal, že súčasná úroveň depozitných sadzieb poškodzuje ziskovosť európskych bánk v porovnaní s ich americkými náprotivkami, je ale podľa neho zatiaľ skoro na rozhodnutie o nových opatreniach na zmiernenie týchto vplyvov.

ECB podľa Draghiho musí zostať v strehu a mať pripravená ďalšie opatrenia pre prípad turbulencií na trhoch kvôli brexitu a hrozbe eskalácie obchodnej vojny. Analytici špekulovali, že by banka mohla zvážiť odstupňovanú depozitnú sadzbu, ktorá by sa menila podľa výšky vkladu, čo uplatňujú napríklad centrálne banky vo Švajčiarsku a Japonsku.

Súvisiace články

Aktuálne správy