Pokiaľ sa Európskej únii (EÚ) podarí presadiť harmonizáciu daní vo všetkých členských krajinách, pomôže to najmä politikom. Zároveň sa v EÚ obmedzia tlaky na zlepšovanie ekonomickej situácie a podnikateľského prostredia. Povedal to v stredu expert na daňové právo z Univerzity v Bournemouth Richard Teather na bratislavskom podujatí Free Market Road Show, organizovanom Inštitútom ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
"Pokiaľ by boli dane rovnaké, nič by sa nezlepšilo. Politici by nemali dôvod" povedal Teather. Vlády sú podľa neho vždy motivované zvyšovať dane, pretože chcú míňať viac peňazí. Na stabilitu systému tak vplýva daňová konkurencia, ktorá im výrazný rast daňového zaťaženia nedovoľuje.
Rozdielne sadzby zároveň umožňujú podnikateľom posunúť svoje podnikanie do krajín s nižším daňovým zaťažením, a tak sú politici motivovaní, aby udržiavali nízke dane a zároveň, aby lepšie využívali prostriedky, ktoré majú k dispozícii. S odchodom firiem do zahraničia sa v súčasnosti musí vyrovnať aj Slovensko. Po výraznom znížení korporátnych daní v Maďarsku v roku 2017 na súčasných deväť percent svoje sídla presunuli k južným susedom stovky slovenských firiem. Opačná bola situácia pred niekoľkými rokmi, keď maďarských podnikateľov lákala na Slovensko 19-percentná sadzba dane. Krajiny, ktoré majú vysoké daňové a odvodové zaťaženie, majú podľa Teathera nižšiu tvorbu pracovných miest a nízke investície. Slovensko je v tomto porovnaní v strede krajín EÚ.
Zvyšovanie korporátnych daní však nepostihne firmy, ale najmä zamestnancov. Podľa štúdie oxfordskej univerzity zaplatia zo 100 eur zvýšenia daní 75 eur zamestnanci prostredníctvom nižších miezd, nižšej tvorby pracovných miest a nezamestnanosti. "Neutrpia akcionári, ale utrpia zamestnanci," povedal Teather.
Tlak najmä veľkých európskych štátov na harmonizáciu daní však neutíchol. "Či sa to podarí? Hovorí sa o tom už dlho, ale v Európe zlý nápad nikdy neodíde preč. A toto je veľmi zlý nápad," dodal.
