oPeniazoch.sk, rpseawright;awealthofcommonsense Foto: SITA/AP
Čísla už nejaký čas hovoria jasne. Aktívni portfóliomanažéri nedokážu poraziť benchmarky. Vlaňajší rok bol pre amerických akciových portfóliomanažérov ten najhorší od roku 2001.
Tí, ktorí sa snažia prekonávať indexy výberom jednotlivých titulov, si myslia, že stačí vybrať veľké úspešné firmy, ktoré sú práve v kurze. V skutočnosti však ide skôr o to, aby dokázali zo svojho portfólia vynechať akcie, ktoré sú na tom naopak výrazne zle. Prekonávať trh aktívnym prístupom a vyberaním jednotlivých titulov nie je nemožné, ale ani zďaleka to nie je jednoduché, ako si mnohí investori myslia. Keď sa k tomu pripočítajú poplatky, je to ešte zložitejšie.
Široký akciový index S & P Composite 1500 dokázalo vlani v USA poraziť len asi 30 % portfóliomanažérov. V dlhšom časovom období je štatistika ešte smutnejšia. V horizonte 15 rokov do roku 2018 za porovnávacím indexom zaostalo takmer 90 % akciových a dlhopisových fondov. O nič lepšie na tom nie sú ani inštitucionálni investori alebo hedžové fondy. Kto by platil za takéto výkony?
Nemôžeme sa čudovať, že pasívne fondy v súčasnosti držia 48 % všetkých aktív a ak vydržia doterajšie trendy, hladina 50 % by mohla byť pokorená ešte tento rok.
V tomto svetle by mohlo zdať, že aktívnemu investovaniu definitívne odzvonilo. Ale to je možno len prvý pohľad. Aj takzvané pasívne fondy vždy investujú podľa jasne daných pravidiel. Rozhodovať môže región, sektor, trhová kapitalizácia a podobne.
V skutočnosti je investovanie vždy o aktívnom prístupe. Každý si musí na začiatku stanoviť konkrétne ciele a zvoliť stratégiu a tú potom v priebehu času napĺňať upravovaním skladby portfólia. Je úplne jedno, či ako nástroja používate jednotlivé akcie, aktívne riadené fondy alebo fondy kopírujúce indexy.
