Aktívnu politiku trhu práce by vláda nemala kaziť opatreniami poškodzujúcimi trh práce, tvrdí analytik

Pridajte názor  Zdroj:

8. 4. 2019 - Vláda totiž podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka výrazným tempom obmedzuje možnosť pracovať pre nízkoproduktívnych ľudí.

Vláda by mala svoju snahu o aktívnu politiku trhu práce spojiť s prerušením aktivít, ktoré trh práce výrazne poškodzujú. Pre agentúru SITA to v reakcii na Národný program reforiem SR 2019 uviedol analytik INESS Róbert Chovanculiak. Vláda chce podľa tohto materiálu pokračovať v implementácii Akčného plánu pre posilnenie integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Analytik snahu vlády riešiť problém dlhodobej nezamestnanosti medzi znevýhodnenými nezamestnanými chápe. "Je to naozaj veľký problém Slovenska, a to aj v situácii, keď zažívame rekordne nízku mieru nezamestnanosti," tvrdí. Súčasný kabinet však podľa neho urobil a chystá sa urobiť veľa vecí, ktoré práve týmto ľudom odrezávajú možnosť nájsť si zamestnanie a zapojiť sa do pracovného života.

Vláda totiž podľa analytika INESS výrazným tempom obmedzuje možnosť pracovať pre nízkoproduktívnych ľudí. "Minimálna mzda posledných päť rokov rástla dvojnásobnym tempom oproti priemernej mzde. Nehovoriac o plánovanom 15-percentnom zvýšení na budúci rok," upozornil Chovanculiak. Do toho podľa neho rastie daňovo-odvodové zaťaženie nízkozarabajúcich ľudí, od roku 2015 z 29 % na dnešných 39 %. Analytik tiež upozorňuje na to, že vláda zrušila odpočitateľnú položku zo zdravotných odvodov platenú zamestnávateľmi za nízkozarabajúcich zamestnancov a zaviedla tiež rôzne príplatky a poukazy. "Toto všetko zhoršuje pravdepodobnosť, že sa podarí dostať do práce dlhodobo nezamestnaného človeka," uviedol. Upozornil na to, že ak sa zvýši minimálna mzda na budúci rok zo súčasných 520 eur na plánovaných 600 eur, tak mzdové náklady na predavačku v maloobchode vo Svidníku budú skoro 1000 eur.

Podľa akčného plánu k Národnému programu reforiem (NPR) SR 2019 by mala vláda pokračovať v implementácii Akčného plánu pre posilnenie integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce. Týka sa to predovšetkým marginalizovaných rómskych komunít, osôb s nízkou kvalifikáciou a mladých ľudí bez dostatočného vzdelania. "Zlepšenie situácie v ich integrácii na trhu práce sa dosiahne komplexným prístupom k personalizovaným službám poskytovaním špecializovaného poradenstva, bilanciou kompetencií znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, pokračovaním zavádzania nového systému vytvárania profilov a poskytovaním cielených programov navrhnutých zamestnávateľmi na základe potrieb regionálneho trhu práce," konštatuje sa v materiáli, ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní.

Výsledky znevýhodnených skupín na trhu práce patria podľa NPR dlhodobo medzi hlavné výzvy štrukturálnych politík. Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku poklesla medziročne v treťom kvartáli minulého roka zo 4,9 % na 3,9 %. "Podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nezamestnaných sa však medziročne takmer nezmenil a predstavuje druhú najvyššiu hodnotu v rámci krajín EÚ (61,5 %), výrazne nad priemerom V3 a EÚ (30,6 % a 42,6 %)," priznáva rezort financií ako predkladateľ materiálu. Dlhodobá nezamestnanosť tiež úzko súvisí s kvalifikáciou nezamestnaných. "Nízka kvalifikácia predstavuje výrazné bariéry na trhu práce. Miera aktivity a miera nezamestnanosti ľudí s najnižším vzdelaním patrí dlhodobo medzi najnižšie, respektíve najvyššie v EÚ," píše sa v programe reforiem. Len 32 % rómskej populácie dosahuje stredoškolské a vyššie vzdelanie. Zamestnanosť rómskej populácie sa s pozitívnym ekonomickým vývojom sa podľa materiálu mierne zlepšuje, no stále výrazne zaostáva za majoritou (21 % v porovnaní s 51 % vo väčšinovej populácii žijúcej v tých istých obciach).