oPeniazoch.sk, AIER Foto: getty images;TASR/ Michal Svítok;SITA/AP
Dá sa niečo dozvedieť o teórii hospodárskeho cyklu sledovaním televíznej relácie o varení a podnikaní? Znie to neprevdepodobne, ale áno, konkrétne ide o ponaučenia o recesiách či depresiách a o zlom výbere investícií.
Scenár relácie je predvídateľný, rovnako ako šablóna podľa ktorej sa odvíja. Šéfkuchár s michelinskou hviezdou sťa by puncom kulinárskej kvality navštevuje a pomáha s resuscitáciou reštaurácie, v ktorej nič nefunguje a je odkázaná na krach. Prvotná návšteva reštaurácie je hotová katastrofa, majiteľ alebo kuchár netají svoju antipatiu voči svojsky vystupujúcemu majstrovi remesla. Ten ponúka riešenie, zmenu, ktorú nie každý dokáže akceptovať. Na konci relácie je ale každý usmiaty a vlastne ďakuje za návštevu, pretože bez nej by reštaurácia takmer určite úplne prišla o svojich zákazníkov.
Táto zábavná show je v podstate príbeh o skúške a vykúpení. Ale odhliadnuc od vulgárneho slovníka hlavného hrdinu, či útrap, ktoré si navrhovaná zmena vyžiadala, je to predsa len viac ako len relácia o lepšej kuchyni v rámci regiónu. Dá sa na ňu pozrieť aj z iného uhla.
Všetky tieto reštaurácie takmer určite predstavujú preinvestované zdroje. Zle investované. Označuje sa to francúzskym slovom malinvestment, čo je zlyhanie investičného rozhodovania, zvyčajne ústiace do straty. Alebo ak sú zdroje investované do nesprávnych vecí. Jedným z najdôležitejších príspevkov, ktoré rakúska škola prináša, je dôraz na skutočnosť, že kapitálové statky sú heterogénne. Hodia sa do rôznych štádií výrobného cyklu. Môžete urobiť množstvo práce s kladivom, počítačom alebo špachtľou, ale tieto nepredstavujú za seba dokonalú náhradu.
To isté platí o stoličkách, stoloch, sporákoch, ktoré patria do reštaurácie. Chybné investície nastávajú vtedy, keď sú zdroje systematicky využívané na získanie stolov, stoličiek a sporákov pre reštaurácie, ktoré v konečnom dôsledku nebudú ziskové. Tieto zdroje by boli lepšie využívané inde, ale stávajú sa reštauračnými zdrojmi, pretože ľudia robia svoje výpočty na základe skreslených úrokových sadzieb. Zdrojom chybných investícií je podľa rakúskej teórie systematické skresľovanie štruktúry výroby, ktorá má svoj pôvod vo vládou manipulovanej úrokovej miere.
Dobré peniaze, zlé projekty
Čo má teda rakúska teória obchodného cyklu spoločné s reláciou Áno, šéfe? Veľa. V mnohých epizódach tejto televíznej reality show je celkom jasné, že ľudia prevádzkujúci reštaurácie by pravdepodobne mali radšej robiť niečo iné. Rakúska teória obchodného cyklu vysvetľuje, prečo sú úvery systematicky poskytované ľuďom, ktorí takmer určite nebudú úspešnými vlastníkmi reštaurácií. Mnohé príbehy sú na obrazovkách doslova srdcervúce. Rodinní príslušníci sa do krvi pohádajú, páry, ktoré vsadili všetky svoje životné úspory na jednu kartu sú tesne pred krachom a podobne. Pri pohľade na emotívne výstupy sa vám v hlave vynorí otázka, kto takýmto ľuďom požičal peniaze, ak je nad snko jasné, že im chýba akákoľvek kvalifikácia prevádzkovať reštauráciu.
Ekonómovia ako Ludwig von Mises a Friedrich Hayek na to majú odpoveď: úver je príliš lacný a zdroje sú málo investované. Konkrétne, pre ľudí, ktorí by si v živote neotvorili reštaurácie, ak by úroková sadzba bola stanovená voľným trhom, dnes tieto vyzerajú ako ziskové investície, keď je úroková sadzba umelo stlačená dole.
Úverová expanzia je zvodná. Na prvý pohľad všetko vyzerá výborne: firmy investujú, ľudia sa zamestnajú, varí sa jedlo. Nie je to však udržateľné, pretože umelo nízka úroková sadzba vytvára napätie, vojnu o zdroje medzi investormi a spotrebiteľmi, ktorí boli uvedení do omylu. Keď sa ceny upravujú a ekonomika sa prehodnocuje, chybné investície sa odhaľujú a likvidujú. To zahŕňa aj množstvo reštaurácií, ktoré nedokážu ťažiť z intervencie šéfkuchára s michelinskou hviezdou.
Odhliadnuc od finančného hľadiska, sú tu aj ďalšie dôležité náklady, ľudské. Ľudia investujú do vzťahov a zručností, ktoré v konečnom dôsledku nie sú v súlade s tým, čo spotrebitelia žiadajú. Skúsiť šťastie v reštauračnom biznise je veľmi riskantné. Keď je úroková sadzba skreslená, viac ľudí sa rozhodne skúsiť to. Ale v konečnom dôsledku aj viac ľudí musí skončiť so svojim neúspešným podnikaním, než by tomu bolo v časoch neskreslených sadzieb. A o tragických následkoch zlého rozhodnutia sa už rozpisovať ani nemusíme. Finančné problémy stáli neraz za rozpadom manželstva, či prepuknutím depresívnych stavov. Ľudia nechcú robiť zlé investície, ale robia ich, pretože sú oklamaní úrokovou sadzbou. Bohužiaľ, väčšina ľudí, ktorí investujú do vecí odsúdených na neúspech kvôli menovej politike, nemôže čakať, že ich príde zachrániť uznávaný šéfkuchár.
