oPeniazoch.sk, journalistsresource Foto: getty images; TASR/František Iván
Nový výskum, ktorý sa zameriava na blahobyt dospelých vo viac ako 30 európskych krajinách, dospel k záveru, že najšťastnejšími sú jednotlivci, ktorí žijú s partnerom, ale nemajú deti.
Menšie štúdie už niekoľko rokov hovoria o tom, že prítomnosť detí je spojená so zníženým pocitom šťastia dospelých alebo že neexistuje vzťah medzi deťmi a životnou spokojnosťou. Profesori David G. Blanchflower z Dartmouth College a Andrew Clark z Parížskej ekonomickej školy sa rozhodli zistiť, prečo je tomu tak. V predchádzajúcom výskume „sa ukázalo, že deti robia ľudí nešťastnými a myslím, že to nikdy nedávalo zmysel. Ak ste mali jedno dieťa a cítili ste sa pri ňom nešťastne, prečo ich potom máte viac?" kladie si otázku Blanchflower.
Blanchflower a Clark navrhli novú štúdiu, na ktorej sa zúčastnilo viac ako milión ľudí vo všetkých 28 krajinách Európskej únie, ako aj v Albánsku, Islande, Macedónsku, Čiernej Hore, Srbsku, tureckej časti Cyprusu a Turecku. Štúdia „Deti, nešťastie a rodinné financie: Dôkazy od jedného milióna Európanov“ je doposiaľ najväčším prieskumom tejto otázky. V rámci svojho výskumu Blanchflower a Clark analyzovali výsledky 35 prieskumov Eurobarometra, ktoré sa uskutočnili prostredníctvom osobných rozhovorov v rokoch 2009 až 2018. Vedci sa zaoberali tým, ako dospelí v týchto rôznych krajinách hodnotili svoju životnú spokojnosť a nezabudli ani na problémy s financiami. Pozerali sa na údaje o dospelých, ktorí boli zosobášení, rozvedení, ovdoveli, či boli slobodní a tí, ktorí mali deti alebo nevlastné deti alebo žili v bezdetných domácnostiach.
Zo zozbieraných údajov vyplynulo, že celkovo asi 39 percent opýtaných dospelých uviedlo, že žije s deťmi. Keby sa zo života vypustili financie, deti boli skutočne spojené s vyššími úrovňami šťastia.
Vedci navrhli štatistický model, ktorý monitoroval finančné ťažkosti respondentov. Ukázalo sa, že vysoké náklady na výchovu detí sú pravdepodobne najväčším dôvodom, prečo dospelí, ktorí žijú s deťmi, uvádzajú nižšie miery spokojnosti so životom. "Je zrejmé, že náklady sú naozaj vysoké," povedal Blanchflower. "Deti sú skvelé, ale sú drahé a ľudia sa obávajú, ako dokážu platiť účty. Takmer každý výsledok zo štúdií z predchádzajúcich rokov, ktorý sa týkal Európy, sa rovnako vzťahuje aj na Spojené štáty,“ dodal Blanchflower, že to nie je otázka regiónu.
Po otázke na finančné ťažkosti autori zistili, že rodičia detí mladších ako 10 rokov, sú šťastnejší ako rodičia detí starších než 10 rokov. Zdá sa, že „mladšie deti robia rodičov šťastnými, ale tínedžeri už menej,“ uviedli k tomu Blanchflower a Clark.
Keď sa vedci sústredili na finančné ťažkosti, zistili, že dospelí boli menej šťastní, ak žili s nevlastnými deťmi, než keď žili so svojimi vlastnými. „Rodičia s deťmi z predchádzajúceho vzťahu systematicky uvádzajú nižšiu spokojnosť so životom,“ píšu s tým, že neskúmali dôvody, prečo nevlastní rodičia sa spájali s nižšími úrovňami spokojnosti so životom. Poznamenávajú však, že odlúčenie a rozvod sú vo všeobecnosti spojené s nižším pocitom šťastia a že „odlúčenie a rozvod môže naďalej zohrávať úlohu v dlhodobom horizonte prostredníctvom prítomnosti nevlastných detí“.
Ak by však financie z celkového obrazu úplne odstránili, dospeli k záveru, že deti robia manželský život lepším. „Manželské páry s deťmi sú šťastnejšie v porovnaní s tými, ktorí deti nemajú,“ píšu autori.
„Trendom je, že ženy odkladajú materstvo,mnohé z nich v dnes riešia ekonomický aspekt materstva. Ženy totiž musia viac zladiť prácu s rodinou ako muži. Na Slovensku sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne, zhruba 35 % žien a 19 % mužov. O chod domácnosti sa stará 77 % žien a 47 % mužov. 6 z 10 žien varí a upratuje najmenej hodinu denne, u mužov je to len každý šiesty,“ doplnila Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
