oPeniazoch.sk, AIER Foto: getty images;SITA/AP
Výlučne bezhotovostné platby sa snažia niektoré krajiny zákonom zakázať. Zámerom je zabezpečiť finančné súkromie, ktoré spotrebiteľom poskytuje hotovosť. Tiež zaručiť, aby aj nakupujúci s nízkymi príjmami, z ktorých mnohí nemajú prístup k bankovému účtu, neboli postavení mimo spoločnosť.
Tí obchodníci, ktorí vo Philadelphii alebo v štáte New Jersey odmietajú prijímať hotovosť od svojich zákazníkov, budú už čoskoro porušovať zákon. Minulý mesiac sa Philadelphia stala prvým mestom USA, ktoré zakázalo bezhotovostné obchody. A pred niekoľkými dňami sa New Jersey stal len druhým štátom USA, ktorý sa snaží týmto spôsobom zabrániť obchodom odmietnuť prijať bankovky a mince.
Prinútiť zákonom majiteľov obchodov, aby museli akceptovať hotovosť, ich obmedzuje. Nedokážu poskytnúť pohodlie platby kartou, nedokážu sa zbaviť neželaných finančných a bezpečnostných nákladov. Určite existujú lepšie možnosti ako vyslovený zákaz. Ak by boli peniaze „zaujímavejšie“, majitelia obchodov a spotrebitelia by sa mohli sami rozhodnúť, že ich uprednostnia.
V zavedení bezhotovostných zákazov nie sú New Jersey a Philadelphia žiadne unikáty. Podobný prístup sa uzákonil v Massachusetts ešte v roku 1978 prijatím dodatku, ktorý zakázal diskrimináciu voči používateľom hotovosti. „Žiadna maloobchodná prevádzka, ktorá ponúka tovar a služby na predaj, nebude diskriminovať kupujúceho s hotovosťou tým, že od neho bude vyžadovať, aby musel použil úver na nákup takéhoto tovaru a služieb.“ Podobne aj v Európe. V roku 1984 prijali v Dánsku tzv. „pravidlá hotovosti.“ V tomto roku zaviedli elektronický platobný systém Dankort a dánska vláda chcela zabezpečiť, aby každý mal možnosť zaplatiť, nie len tí, ktorí majú kartu. Do dnešného dňa sú dánske obchody povinné, až na niekoľko výnimiek, prijať hotovosť. Vo Švédsku sa národná banka Riksbank rozhodla pre zavedenie pravidiel v dánskom štýle.
Dôvody, prečo ísť bezhotovostnou cestou sú pochopiteľné. Keď už pomaly všetci platia bezhotovostne, obchodníkom vznikajú fixné náklady na údržbu systému na skladovanie a manipuláciu s hotovosťou. Netreba zabúdať ani na možnosť odcudzenia hotovosti a riziko s tým spojené. Na druhej strane by sa dalo aj sympatizovať s motívmi zákazov zavedených New Jersey a Philadelphiou. V New Jersey sú to obavy o súkromie, návrh zákona má ochrániť ľudí, ktorí "nechcú, aby každý aspekt ich života bol zaznamenaný, uložený a speňažený kartovými spoločnosťami." William Greenlee, člen rady, ktorý predstavil návrh zákona vo Philadelphii, skôr upriamuje pozornosť na ľudí bez bankového účtu. „Väčšina ľudí, ktorí nemajú kartu, majú nižšie príjmy, pochádzajú z menšín, alebo ide o prisťahovalcov,“ hovorí Greenlee. "Zdá sa, že hoci to nie je úmyselné, ide o nejakú formu diskriminácie."
Namiesto direktívnemu príkazu obchodníkom by sa do procesu mali viac zapojiť centrálne banky. Vďaka neustálym inováciám zo strany spoločností ako Visa a MasterCard, karty postupne ukrajujú čoraz viac z koláča hotovostného podielu platieb. Akákoľvek firma, ktorá by sa musela vyrovnať s veľmi úspešnou konkurenciou, by sa snažila pochopiť, prečo od nej zákazníci utekajú. Ako spomenul v nedávnom rozhovore Ken Rogoff, centrálne banky, hoci sú vysoko ziskové monopoly na vydávanie peňazí, nemajú takmer žiadne zdroje na prieskum svojich užívateľov. Ak by centrálne banky vedeli viac o tom, kto sú ich zákazníci a prečo majú radi bankovky, mohli by to situáciu na trhu zmeniť. V prospech verejnosti.
Centrálne banky by mohli zvážiť poskytnutie malej odmeny vlastníkom bankoviek. Napríklad prostredníctvom lotérie. Každý týždeň by sa žrebovali čísla, víťazné sériové čísla bankoviek by si odniesli určitú výhru. Spotrebitelia by to považovali za zábavu a finančné odmeňovanie by obnovilo záujem o hotovosť a jej využívanie v platbách. Aj maloobchodníci, či firmy z oblasti prepravy hotovosti by mohli zarobiť na svojich zásobách bankoviek, čím by sa im znížili náklady na skladovanie a manipuláciu.
Lotéria by pomohla preseknúť bludný kruh, do ktorého sa používanie hotovosti dostalo. Platobné systémy, kam patrí napríklad hotovosť alebo platobné karty, sa udržiavajú vďaka sieťovému efektu, alebo zotrvačnosťou. Hotovosť je držaná spotrebiteľmi, pretože je akceptovaná obchodmi, a naopak, je akceptovaná obchodmi, pretože je v hojnej miere držaná spotrebiteľmi. Ale ak bude menej ľudí platiť hotovosťou, pre obchody bude stále drahšie, aby dokázali vyjsť v ústrety čoraz menšej množine spotrebiteľov. To znamená, že ak ju bude akceptovať menej obchodov, aj spotrebitelia ju budú využívať v menšej miere. Zákaz výhradne bezhotovostných obchodov je spôsob, ako spomaliť túto negatívnu spätnú väzbu. Lotéria bankoviek by však mohla byť rovnako účinná, avšak bez toho, aby sa porušilo právo vybrať si spôsob platby.
Ďalšou možnosťou by bolo umožniť súkromné poskytovanie bankoviek. Banky v Severnom Írsku a Škótsku majú dlhú tradíciu vo vydávaní vlastných bankoviek. Zo štyroch bánk emitujúcich bankovky v Severnom Írsku je Bank of Ireland najväčším emitentom, za ktorým nasledujú Ulster Bank, Danske a First Trust. Ku koncu roka 2018 vydali veľké štyri bankovky v hodnote 2,9 miliardy libier. Tieto banky nie sú povinné poskytovať v Severnom Írsku hotovosť, tlačia ju, pretože ju zákazníci chcú. Bank of England, teda britská centrálna banka, vyžaduje, aby emitenti súkromných bankoviek zo Severného Írska „kryli“ každú libru, ktorú vydajú, najmenej 60 centmi v bankovkách alebo minciach Bank of England. Ďalších 40 centov na krytie môže byť držaných na účtoch úročených v Bank of England.
Ak sa centrálne banky zdráhajú propagovať a zlepšovať svoje produkty, komerční bankári by sa tak určite nesprávali. Kto vie, aké inovácie by to prinieslo. Zákaz bezhotovostných obchodov je vo vojne medzi kartami a fyzickými peniazmi zatiaľ posledný krok, stačí však trocha fantázie a razom sa objavia aj iné, menej rušivé alternatívy.
