oPeniazoch.sk, barrons Foto: getty images
Blížime sa ku koncu digitálnej revolúcie a vstupujeme do novej éry inovácií. Tak ako elektrina a počítače boli katalyzátormi transformácie, nie transformáciou samou o sebe, dá sa očakávať, že aj tieto nové technológie zohrajú podobnú úlohu.
Presuňme sa do minulosti. Predstavte si, že ste investor v roku 1919. Elektrina a spaľovací motor je už nejaký čas na svete, ale kľúčovými spoločnosťami, ktoré tvoria priemyselný index Dow Jones, sú firmy ako American Sugar, Baldwin Locomotive a Central Leather. Do roku 1930 ale všetky z nich z indexu vypadnú a sú nahradené spoločnosťami ako Atlantic Refining, Radio Corporation of America a Procter & Gamble. Hoci v tom čase to nebolo ani zďaleka zrejmé, 20. roky sa ukázali ako bod zlomu. Zmeny bol natoľko významné, že o desaťročie neskôr zostalo v indexe Dow len 50 % spoločností. Dokonca aj z dnešného pohľadu sa náhla zmena môže zdať záhadná. Thomas Edison postavil svoju prvú elektráreň v roku 1882. General Electric bola jednou z prvých firiem v Dow v roku 1896. Tak prečo tá zmena v 20. rokoch minulého storočia?
Ekonóm Paul David sa snažil nájsť odpoveď vo svojej práci. Ak sa zamyslíme nad tým, ako továreň fungovala na prelome storočia, ezistíme, že elektrina nepredstavovala až tak veľkú výhodu. Stroje boli poháňané parnými turbínami, elektrina dokázala poskytnúť lepšie svetlo, ale nič viac. Časom však priemyselníci začali chápať, že elektrina by im mohla pomôcť ušetriť na stavebných nákladoch. Ďalšie zlepšenie nastalo vtedy, keď sa zistilo, že namiesto centrálnej parnej turbíny, by mohol byť malým elektromotor vybavený každý stroj. Nemusela by sa zbytočne odstaviť celá fabrika, ak len jeden komponent potreboval údržbu.
Skutočný posun však nebol spôsobený technológiou, ale myslením.
Keď manažéri začali chápať, že s elektrickou energiou ich stroje nemuseli byť usporiadané okolo centrálneho zdroja energie, začali navrhovať výrobnú halu s cieľom zlepšiť pracovný tok. Tento posun zamerania z kapitálu na proces pomohol definovať prax riadenia čím produktivita výrazne vzrástla. Pomohli aj sekundárne vynálezy. Domáce spotrebiče dokázali nahradiť hodiny a hodiny ťažkej práce. Rádiové spojenie transformovalo komunikáciu a pomohlo zlepšiť obchodné rozhodovania. Kombinácia všetkého viedla k 50-ročnému produktívnemu boomu, ktorý trval až do sedemdesiatych rokov minulého storočia.
Kedykoľvek sa objaví nová technológia, ktorá má potenciál zmeniť svet, vnímame tento vynález v zmysle jeho zlepšenia v tom, čo bolo predtým. Elektrina poskytla čistejšie a lepšie svetlo ako petrolejové lampy. Nikdy to však nie je konkrétny vynález, ktorý mení svet, ale vznikne nový ekosystém.
Zoberme si, že v polovici 90-tych rokov mali počítače asi pol storočia malý, alebo dokonca žiaden vplyv na ekonomickú produktivitu. Napriek tomu, keď táto technológia v kombinácii s internetom a počítačovými inžiniermi začala intenzívne spolupracovať s odborníkmi na predmetné oblasti, vznikli aplikácie, ktoré viedli k boomu produktivity. Nešlo o nové vynálezy, ale o nové ekosystémy, tie sú motorom pokroku.
Dnes sme v podobnej situácii. Blížime sa ku koncu digitálnej revolúcie a vstupujeme do novej éry inovácií. Máme tu množstvo nových, výkonných technológií, ktoré vystupujú do popredia, ako napríklad kvantová výpočtová technika, umelá inteligencia, syntetická biológia a veda o pokročilých materiáloch. A hoci vynálezy už existujú, doposiaľ sme zaznamenali len malý merateľný vplyv.
V nasledujúcom desaťročí však môžeme očakávať, že sa to zmení. Napríklad v oblasti kvantových výpočtov IBM zostavila Q sieť partnerov, od národných laboratórií a veľkých globálnych spoločností až po startupy ako QxBranch a Strange Networks, ktoré budujú softvérové nástroje pre novú technológiu. V syntetickej biológii sa objavujú nové spoločnosti, ako napríklad Synthego, ktoré vytvárajú nástroje na uľahčenie nového odvetvia priemyslu, podobne ako vznikli čerpacie stanice pred sto rokmi na podporu automobilového priemyslu.
V oblasti umelej inteligencie, ktorá je pravdepodobne najbližšie k merateľným dopadom, sme už videli obrovský posun od samostatných systémov k ekosystému algoritmov a nástrojov, ktoré je možné prispôsobiť pre priemyselné a špecifické aplikácie. „Umelá inteligencia nie je magická škatuľka, je to multiplikátor sily,“ vysvetlil Josh Sutton, generálny riaditeľ spoločnosti Agorai, firmy, ktorá vytvára platformu na pomoc podnikom pri prístupe k týmto nástrojom. To isté sa dá povedať o akejkoľvek transformačnej technológii. Veci ako elektrická energia a počítače boli katalyzátormi transformácie, nie transformáciou samou o sebe.
To je dôvod, prečo sme dnes s najväčšou pravdepodobnosťou veľmi podobní investorom pred sto rokmi, ktorí videli elektrinu všade okolo seba, ale nedokázali si predstaviť dnešné odvetvia. Až sekundárne vynálezy, ktoré splodili ekosystémy, dokázali zmeniť svet na nepoznanie.
Autorom je Greg Satell, poradca pre inovácie, jeho zatiaľ posledná kniha, Ako vytvoriť hnutie, ktoré poháňa transformačnú zmenu, vyjde v apríli 2019. Jeho predchádzajúca kniha Mapping Innovation bola vybraná ako jedna z najlepších biznis kníh roku 2017.
