Slovensko vlani skončilo s historicky najhorším výsledkom v obchode s agropotravinárskymi produktmi

Diskusia 2  Zdroj:

31. 3. 2019 - Na pasívnom salde zahraničného obchodu v agropotravinárstve sa vo veľkej miere podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory podieľajú tie komodity, ktoré si dokážeme na Slovensku sami dopestovať.

Slovensko vlani zaznamenalo historicky najhorší výsledok v zahraničnom obchode s agropotravinárskymi komoditami. Uviedla to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Podľa komory to potvrdzujú údaje Štatistického úradu SR (ŠÚ). Za celý vlaňajší rok saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo pasívne v objeme 1,65 miliardy eur.

V porovnaní s rokom 2017 sa záporné saldo vlani zvýšilo o 266,3 milióna eur, alebo o 19,3 %. Pri živočíšnych výrobkoch sa zvýšilo o 8,3 %, u potravín, nápojov a tabaku o 18,4 % a pri rastlinných výrobkoch až o 161,4 %, znížilo sa len u tukov a olejov o 6,2 %. Dovoz agropotravinárskych výrobkov predstavoval v roku 2018 hodnotu 4,47 mld. eur. V porovnaní s rokom 2017 sa zvýšil o 5,5 %. Vývoz slovenských agropotravinárskych produktov, naopak, vlani klesol o 1,1 %.

Na pasívnom salde zahraničného obchodu sa vo veľkej miere podľa SPPK podieľajú tie komodity, ktoré si dokážeme na Slovensku sami dopestovať. „Už tradične najviac dovážame bravčové, hovädzie, no najmä hydinové mäso. Kým v roku 2017 sa k nám doviezlo hydinové mäso v čerstvom, chladenom či mrazenom stave v hodnote vyše 100,2 mil. eur, vlani to bolo už za vyše 152,5 mil. eur," uviedol podpredseda SPPK Marián Šolty.

Na pultoch v obchodoch medziročne stúpol aj podiel chleba, pekárenských výrobkov, zákuskov, mäsových výrobkov a minerálnych vôd zo zahraničia. V obchodoch má SR viac aj zahraničných zemiakov, paradajok, koreňovej zeleniny či kapustovitej zeleniny.

"Pokiaľ neprijmeme relevantný plán na podporu spracovateľského priemyslu, na úvahy o zvýšení potravinovej sebestačnosti na úroveň 60 % môžeme zabudnúť. SR má potenciál dopestovať viac zeleniny, ovocia, vychovať viac zvierat. Preto sa z nej nesmie stať krajina, kde budeme chovať lesnú zver na poliach, míňať na spôsobené straty financie a odkiaľ budeme poľnohospodársku surovinu len vyvážať a naspäť dovážať už hotové výrobky. Surovinu musíme spracovávať doma, v našich regiónoch a s našimi ľuďmi tak, aby sa pridaná hodnota tvorila na území SR. Preto očakávame, že avizovaný zámer tzv. zelenej nafty pre potravinárstvo sa podarí zrealizovať," dodal Šolty.