Prečo nemôže fungovať ekonomika založená na daroch

Pridajte názor  
Prečo nemôže fungovať ekonomika založená na daroch
Zdroj: QZ
Foto: YT/Liberty Nation;news feed;getty images


14. 1. 2020 - „Gift economy“ je ekonomika darov. Nie je to tak, že by všetko bolo zadarmo, ale nič nemá fixné náklady. Veci sa nemusia kupovať ani predávať, jednoducho sa darujú, s predpokladom, že ľudia si budú brať len to, čo potrebujú. Zároveň poskytnú to, čo môžu. Aj keď neexistuje žiadna výslovná dohoda o okamžitých alebo budúcich odmenách.

Takýto systém fungoval takmer desaťročie na piatich miestach v Spojených štátoch. Hladný zákazník získať sendvič zadarmo. Americký reťazec prišiel s experimentom, v ktorom by bohatší patróni mohli pomáhať utíšiť hlad iných ľudí tým, že im zaplatia jedlo. Na základe vlastného rozhodnutia. Na rozdiel od jednoduchej charity, kde ľudia podporujú niektorú organizáciu a tá potom rozdáva v ich mene, darová ekonomika funguje tak, že všetci účastníci dávajú a prijímajú po celý čas. Prácu, tovar aj peniaze.

„V mnohých smeroch je tento experiment v konečnom dôsledku skúškou ľudstva,“ uviedol zakladateľ spoločnosti a bývalý generálny riaditeľ Panera Bread Company Ron Shaich. V roku 2010 si v zápätí položil otázku. „Platili by za niečo také ľudia? Prišli by a vážili si to? “ „To“ bola nadácia Panera Bread Foundation s cieľom pomôcť chudobným, poskytovať vzdelávanie ohrozenej mládeži.

Prečo nemôže fungovať ekonomika založená na daroch

Časom sa ukázalo, že ľudia sa o „to“ začali zaujímali čoraz viac. Päť kaviarní sa ocitlo pod tlakom hladujúcich študentov a priestory sa stali útočiskom bezdomovcov. Reštauráciam sa začali vyhýbať tí, ktorí boli ochotní akceptovať "zaplať, koľko môžeš". A chudobní boli obvinení zo zneužitia systému alebo verejne zahanbení pri odbere jedla. Rok po otvorení, v mieste Portland, si takáto predajňa zarobila asi 70 % svojich prevádzkových nákladov, dokonca aj po zákaze vstupu pre študentov počas školských hodín. Nakoniec zamestnali „komunitného manažéra pre komunikáciu“, aby jemne vykázal nevítaných hostí a poučil ich, že „toto je kaviareň spoločnej zodpovednosti a nie sprostredkovateľ vecných darov chudobným“.

Kaviarne sa zatvárali jedna po druhej, pričom poukazovali na nedostatok finančnej životaschopnosti. Vo februári zatvorila posledná z nich. Na ich  takzvanú „neziskovsť“ podnikania sa pozrela americká finančná správa. Tvrdí, že firma dlhuje obrovské peniaze na daniach, keď jej ročné príjmy presahovali 7,5 milióna dolárov. Podľa finančnej správy boli kaviarne skôr ziskové podniky, než čokoľvek „inherentne charitatívne“. Panera vo svojej obhajobe povedala, že prevádzkuje kaviarne, aby doslova nakŕmila chudobných. Čo by mohlo byť charitatívnejšie ako tento cieľ? V mierne slabšej línii argumentácií spoločnosť tvrdí, že poskytovala „hodnotnú vzdelávaciu skúsenosť“ tým, že ľuďom dala možnosť „postaviť sa do súladu“ s „jednotlivcami, ktorí nemajú prostriedky na nákup potravín.“ "Bohatší by sa len málokedy pustili do komunikácie s niekým, kto je hladný. “

Prečo nemôže fungovať ekonomika založená na daroch

Aby takéto organizácie získali „verejnú podporu“ zo strany finančnej správy, organizácie musia získať aspoň tretinu svojej finančnej podpory z darov: verejná podpora v spoločnosti Panera Cares Cafés dosiahla takmer 58 %, uviedla spoločnosť. Nie je jasné, či ide skutočne o dary, nefinančné dary v podobe práce alebo od ľudí, ktorí za obed zaplatili viac než bolo na cenovke.

Aj článok uverejnený v časopise Journal of Business Ethics sa postavil na stranu úradníkov. Akademici Giana M. Eckhardt a Susan Dobscha tvrdia, že Shaich sa pokúšal speňažiť túžbu ľudí „demonštrovať“ svoju „dobrotu“ pri pokladni, „tým, že zaplatia viac, ako je zobrazená cena za jedlo“, a tým vytváral zisk pre podnik.

Tak či onak, systém nefungoval. Niektorí ľudia možno skutočne chceli signalizovať svoju cnosť, ale väčšina sa necítila komfortne v systéme cenotvorby, ktorý kladie bremeno na plecia zákazníka. Systém darovej ekonomiky, ktorá očakáva, že sa ľudia budú správať nezištne, sa ukázal ako prepadák. Kým Panera v rámci svojich dobročinných ambícií chcela spoločným stravovaním uľahčť komunikáciu a prelínanie medzi rôznymi spoločenskými triedami, bohatí ľudia cítili opovrhovanie zo strany svojich spoluobčanov. Akademici poukazujú na skutočnosť, že aj bezdomovci alebo chudobní, „namiesto toho, aby si užili dôstojný gastrozážitok,“  sa cítili zahanbenei alebo nekomfortne. Dva svety, ktoré nenašli spoločnú reč ani keď išlo o takú veľkú myšlienku, ako je účinný boj proti hladu.