oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Zdá sa, že úroky požadované za grécke štátne dlhopisy začali klesať a darí sa aj novým emisiám 10-ročných dlhopisov gréckej vlády. Oživí sa v roku 2019 hospodárstvo krajiny a dokáže vláda spolu s podnikateľmi a zahraničnými investormi dosiahnuť trvalý obrat k lepšiemu?
Oživenie sa očakáva vo viacerých oblastiach ekonomiky Grécka, no tradične ostro sledovaným odvetvím bude cestovný ruch. V rokoch 2017 a 2018 sa do Grécka rozhodlo pricestovať na dovolenku 30, resp. 33 miliónov zahraničných turistov. Rok 2019 bude zrejme opäť rekordný a ak by sme vychádzali z čísiel leteckých prepravcov, ktorí hovoria, že počet osôb na príletoch do gréckych letísk za prvé dva mesiace vzrástol medziročne o 10,7 %, tak môže Grécko tento rok čakať možno aj viac ako 35 miliónov turistov. Samozrejme, to je len veľmi jednoduchý odhad, no berúc do úvahy rast cestovného ruchu v minulom roku o 6,9 %, tak sa počet návštevníkov v roku 2019 zrejme bude hýbať niekde medzi 34 – 35 miliónmi.
Podiel turizmu na tvorbe HDP v Grécku sa uvádza na úrovni 20,6 % a pracovné miesta – približne 980.000 pracovníkov v cestovnom ruchu tvorí 25% z celkovej zamestnanosti v Grécku. Je to jednoznačne najdôležitejší sektor v krajine, ktorej HDP na 80 % tvoria služby. Zdá sa, že aj medzinárodné turistické a hotelové spoločnosti znovu objavili grécke ostrovy a Thomas Cook, či Wyndham Hotels avizujú rozsiahle nové investície do hotelovej výstavby.
Historicky je ďalším významným faktorom gréckej ekonomiky lodiarstvo a lodná doprava, ktorá sa na tvorbe HDP podieľa 7%-ami. Zväz majiteľov lodí je silná organizácia, ktorá dáva prácu viac ako 200.000 pracovníkom. Vláde sa podarilo dohodnúť s touto organizáciou, že jej členovia prispejú do štátneho rozpočtu ročnou čiastkou 75 miliónov Eur. Táto čiastka predstavuje približne 10% z celkových dividend členov tohto zväzu. Donedávna grécki lodiari hrozili, že v prípade nátlaku na akékoľvek peňažné odvody pre štát hromadne odhlásia svoje lode z gréckeho registra a začnú sa plaviť pod vlajkou iných štátov, ako je to bežnou praxou vo svete. Ako sa zdá, niektorí lodiari tak v roku 2018 spravili a flotila gréckych lodí sa zmenšila o 52 kusov, ktoré boli preregistrované do iných krajín ako Libéria, či Marshallove ostrovy.
Pre oživenie ekonomiky a pre zvýšenie príjmov sa vláda rozhodla aj pre takzvané „zlaté víza“ pre zahraničných investorov. Každý subjekt, ktorý v Grécku preinvestuje minimálne 250.000 Eur má podľa tejto legislatívy nárok na udelenie víza pre pobyt so štatútom investora. Táto ekonomická iniciatíva má niekoľko zaujímavých sekundárnych dopadov, kde okrem iného do krajiny pod týmto programom pricestovalo viac ako 10 000 osôb z Číny, Ruska a iných krajín mimo EÚ. Títo prichádzajúci investori prispeli čiastkou viac ako 1,5 miliardy Eur do gréckych nehnuteľností počas posledných 5 rokov.
Druhým prejavom schémy „zlatých víz“ je zmena ocenenia bytov v mestách ako Thessaloniky, či Atény, kde sa množstvo nehnuteľností, najmä bytov v inzerátoch realitných kancelárií uvádza v hodnote presne 250 000 Eur. Investovanie tejto sumy do nehnuteľnosti potenciálneho zahraničného kupujúceho automaticky zaraďuje do kvalifikácie o zlaté vízum. Odhady hovoria, že 40 % z tejto skupiny investorov má Čínsky pas. Čína sa na znovuzrodení Grécka podieľa aj formou investícií do infraštruktúry, kde napríklad prístav Pireus patrí na 51 % čínskej spoločnosti COSCO. Tá svoju angažovanosť v Pireu začala v roku 2009 prenájmom dvoch dokov na 35 ročný kontrakt. Obrat správcovskej spoločnosti prístavu pod Aténami sa pohybuje nad 110 miliónmi Eur.
Signálom zlepšujúcej sa situácie Grécka je aj trhmi požadovaný úrok za dlhopisy vlády. 10 ročné grécke dlhopisy vykazujú znižovanie výnosu a medzi februárom a marcom tohto roka poklesli zo 4,45 % na 3,74 % p.a. Pre porovnanie, 10 ročný dlhopis Slovenskej republiky mal výnos 0,69 % p.a.
