Prežijú? Malí pivovarníci ukazujú, ako by mohli remeselné princípy pretvoriť ekonomiku

, The Conversation Foto: TASR/F.Iván;M.Kapusta;R.Hanc

Naša ekonomika sa v súčasnosti vo veľkej miere spolieha na neudržateľné priemyselné princípy masového rozsahu. Nekonečný rast potrebuje konzumnú spoločnosť. Prechod na udržateľné hospodárstvo si preto vyžaduje zmenu v tom, ako dnes vnímame výrobu.

Na rozdiel od priemyselnej výroby, remeselná výroba uprednostňuje miestnu výrobu, ľudské zručnosti a výnimočnosť. Hoci remeselné princípy zlikvidoval zmodernizovaný primysel, dnes sme svedkami oživenia. Príkladov je niekoľko, od mäsiarstva až po textilnú výrobu, ale ten najvýraznejší je z rozvíjajúceho sa odvetvia remeselného pivovarníctva.

Na začiatku 19. storočia bolo v Holandsku asi tisíc pivovarov. Po priemyselnej revolúcii došlo k dramatickému prechodu na masovú výrobu jedného druhu piva: plzenského typu. Od roku 1980 zostalo iba 13 pivovarov, ktoré používajú priemyselné zásady výroby, pričom až  90 % trhu ovládli štyria dominantný hráči. Nastal však zlom. Oživenie remeselnej výroby dramaticko zmenilo počet pivovarov. Holandsko nie je jedinou krajinou s takýmto trendom. V 11 krajinách s najväčšou produkciou piva sa počet pivovarov v posledných desaťročiach zvýšil päťkrát. Ak nepočítame Belgicko a Nemecko, kde industrializácia mala menší vplyv na tradičné pivovarníctvo, faktor je ešte väčší: 23 násobne. Napríklad v USA mali v roku 1978 iba 89 remeselných pivovarov, dnes je to viac ako 6000.

Za časť tejto dramatickej renesancie remesiel sa dá považovať zmena dopytu. Spotrebiteľov ovládla nostalgia, ale bez masovej výroby. Do popredia záujmu sa dostáva miestny, autentický tovar, čo platí najmä v potravinárskom priemysle. Dopyt tlačí na výrobcov, aby boli ochotní a schopní dodržiavať alternatívne výrobné zásady. Nedávna štúdia holandského pivovarníckeho priemyslu zistila, že rastúci úspech remeselného hnutia bol vo veľkej miere poháňaný rozrastajúcou sa eklektickou skupinou nadšencov piva, ktorí sa túžili sťa majstrami tohto remesla. Opätovne oživili remeselné pivovarnícke techniky a oživili tak klesajúce odvetvie. Obnova v pivovarníctve dokazuje, že prechod od neudržateľnej priemyselnej výroby je možný. A žiaduci.

Ale títo šikovní tvorcovia zmeny čelia výzvam. Hlavným problémom pre všetky začínajúce remeselné hnutia je zbaviť sa myšlienky, že remeslo je zastaraný spôsob výroby, striktne dodržiavajúci historické metódy a recepty.

Napríklad revolúcia remeselného pivovarníctva nebola možná v Nemecku a Belgicku, ktoré si zachovali historické tradície výroby piva. Pivovary majú tendenciu striktne dodržiavať úzku interpretáciu toho, čo si predstavovať pod pojmom tradičné remeselné výrobné prostriedky. Táto koncepcia obmedzuje inovácie a v skutočnosti obe krajiny preto nemajú bohatú inovatívnu remeselnú scénu. Takú, aká sa vyvinula inde.

Úspešné remeselné pohyby na druhej strane inteligentne využívajú silu lokalizmu, pravosti a nostalgie bez toho, aby uviazli v minulosti. Tento postoj jasne vyjadril jeden holandský pivovarník:

„Vždy mal obťažoval ten falošný romantizmus, ktorý milovníci piva tak radi počúvajú. Bežná realita pri  varení piva je celkom iná. Pivovarníctvo je remeslo. Píšete si vlastné recepty. Neexistujú žiadne staré recepty, všetky pivá, ktoré boli pred 100 rokmi varené, sú nechutné.“

Toto je extrémny názor, vo všeobecnosti sa k tradíciám chovajú úctivejšie. Cez remeslo, pivovarníci zdôrazňujú svoje tradičné, nezávislé pozadie pri experimentovaní a výrobe úplne nových pív. Je dôležité pretvoriť definíciu remesla a nájsť produktívnu rovnováhu medzi tradíciou a inováciou.

Ďalšou výzvou pre moderné remeselné hnutie je skutočnosť, že každú firmu môže niekto kúpiť. Pôvodne malí pivovarníci dokázali vybudovať samostatný trh s remeselným pivom a odolávať lákadlu veľkých peňazí, ale súčasná situácia je taká, že priemyselní pivovarníci preberajú úspešné remeselné pivovary čoraz častejšie. Signalizuje to novú éru konsolidácií a vyvoláva otázky o dlhodobej odolnosti remeselného hnutia. Je to viac ako len jednoduché opätovné sústredenie trhovej sily. Firmy prejavujú záujem o dedičstvo. Je to preto, že spotrebitelia čoraz viac hľadajú pravosť. Minulosť vyvoláva dojem, že je zahalená tajomstvom. Firmy preto využívajú minulosť ako vrstvu farby, čím dávajú svojim výrobkom autentický pocit. Čo potrebujú firmy, dokáže poskytnúť minulosť. Navyše tie firmy, ktoré sú na trhu len chvíľu, si ju môžu kúpiť. Noví výrobcovia pravidelne nakupujú staršie podniky, aby svoje výrobky zakorenili hlbšie do minulosti, pričom svoju novo zakúpenú tradíciu označujú sloganmi ako „založené v roku 1820“. Z rovnakého dôvodu si spoločnosti kupujú remeselníkov. Za pomoci šikovnej reklamy využívajú na trhu rastúci smäd po autenticite vytváraním dojmu remeselnej výroby.

Postupy a hodnoty remeselného spracovania zodpovedajú požiadavkám trvalo udržateľného hospodárstva. Ak dokážeme nanovo definovať zručnosť vo forme, ktorá sa pozerá do budúcnosti, namiesto toho, aby sme sa nostalgicky zasekli v minulosti, môžeme vytvoriť ekonomiku založenú na udržateľnosti, trvanlivosti a dokonalosti.

Remeslo by mohlo poskytnúť prostriedky a hodnotu pre trvalo udržateľnú spoločnosť, a to tak sociálne, ako aj environmentálne. V USA viedol boom remeselného piva k dramatickému nárastu zamestnanosti v čase poklesu spotreby piva. A produkovať menej, ale zato lepšie, môže mať environmentálne prínosy oproti masovo vyrábaným výrobkom s krátkymi životným cyklom. Podnikatelia budúcnosti sú tí, ktorí predefinujú náš vzťah s materiálmi. Sú to remeselníci, ktorí vyrábajú pivo zo starého chleba, zo zvyškov ovocia, alebo ktorí vyrábajú módne odevy z rybej kože.

Či budú tieto remeselné princípy formovať novú ekonomiku, vo veľkej miere závisí od moderných korporácií, ktoré ich zaraďujú do svojich organizácií a idú nad rámec remeselného spracovania. Firemný úspech je historicky založený na voľbách, ktoré sú v rozpore s princípmi remeselnej výroby. Korporácie sú často v koncoch, pokiaľ ide o zmysluplné uzákonenie týchto myšlienok. To pravdepodobne znamená, že prechod musí prísť zospodu: z mikropivovarov, mestských záhrad, hipsterských kaviarní. Ľudia v týchto priestoroch nie sú len výrobcovia. Vytvárajú mentalitu potrebnú pre udržateľné hospodárstvo. Potrebujeme viac tvorcov, nie manažérov.

Súvisiace články

Aktuálne správy