Problém starnutia populácie: Ekonomika zákonite škrípať nemusí

Diskusia 4  
Problém starnutia populácie: Ekonomika zákonite škrípať nemusí
Zdroj: Deutsche Bank, BoAML;vox
Foto: getty images;YT/WealthTrack


21. 3. 2019 - Tempo starnutia populácie sa zvyšuje. Ekonómovia varujú, že v budúcnosti to bude mať vplyv na produktivitu, infláciu a hospodársky rast.

Svetová populácia starne rýchlejšie, než sa čakalo. Prvýkrát celosvetovo počet ľudí vo veku nad 65 rokov prekročil počet detí do 5 rokov. Upozorňuje na to Deutsche Bank na základe analýzy vychádzajúce z dát OSN a Haver Analytics. Ekonómovia upozorňujú na priame dopady, pravdepodobne to povedie k poklesu produktivity a problémom na trhu práce ale aj k stagnácii cien. Nepriame dopady to môže mať napríklad aj na trh s bývaním.

"Kľúčovou otázkou pre investorov je, či bude globálna ekonomika schopná generovať dostatočný rast produktivity, aby vyrovnala dôsledky demografických trendov," hovorí ekonóm z Deutsche Bank Torsten Sløk. Dodáva, že zatiaľ nevieme, ktoré časti sveta budú demografickým vývojom postihnuté viac a ktoré menej. To by mohlo mať vplyv okrem iného na devízový trh. Upozorňuje aj na sekulárnu stagnáciu, charakterizovanú rastom úspor a poklesom investícií, ktoré vedú k zastaveniu ekonomického rastu.

Problém starnutia populácie: Ekonomika zákonite škrípať nemusí

O ekonomických dôsledkoch starnúcej populácie, najmä v Číne, sa často vyjadruje aj burzový maklér Ed Yardeni. Podľa neho je miera pôrodnosti v USA už blízko úrovne, ktorá zaručuje rast populácie. "Takže sa v tejto oblasti pomaly dostávame do fázy sebazničenia, v akej sú už dnes Japonsko, Čína a niekoľko ďalších krajín," myslí si Yardeni.

Ed Yardeni
Ed Yardeni

Na stagnácii v súvislosti so starnutím populácie sa zamerali aj aktuálne prieskumy medzi manažérmi podielových fondov z dielne Bank of America Merrill Lynch. Manažéri držia dlhé pozície väčšinou v nástrojoch s nízkym potenciálom rastu, ako sú hotovosť a nehnuteľnosti, a špekulujú na pokles cyklických sektorov. Podľa banky je zrejmý návrat sekulárnej stagnácie aj v správaní sa investorov, z ktorých až 55 % očakáva v nasledujúcom roku podpriemerný rast a infláciu.

Pomer počtu osôb v dôchodkovom veku (65 rokov a viac rokov) k počtu obyvateľov v produktívnom veku (15-64 rokov) bude v nasledujúcich desaťročiach strmo rásť. Kým na prelome tisícročí sa tento pomer závislosti v eurozóne pohyboval okolo 0,25, podľa predpovede Svetovej banky a Eurostatu dosiahne do roku 2050 hodnotu približne 0,5.

Jednou z obetí starnutia obyvateľstva má byť aj monetárna politika. S rastom očakávanej dĺžky života dochádza k vyššej akumulácii kapitálu, kedy je nutné vytvárať relatívne vyšší objem úspor na starobu. Rastúci podiel obyvateľov v dôchodkovom veku spôsobí, že v ekonomike je stále viac kapitálu a ten sa stáva čoraz menej vzácnym, čo spôsobí pokles prirodzenej reálnej úrokovej miery. Ekonómovia hovoria o prepadu z takmer 2 % v roku 1980 na 0,4 % v roku 2030. Pre menovú politiku je táto hodnota kľúčová. Vyvolá to problémy s akými sa centrálne banky cieliace na infláciu museli vyrovnávať v uplynulom desaťročí.

Keď sa inflácia ocitne pod cieľom, znižuje centrálna banka svoju nominálnu menovú politickú sadzbu tak, aby reálna úroková sadzba v ekonomike bola nižšia ako prirodzená reálna úroková miera. To by malo motivovať k zvyšovaniu spotrebných a investičných výdavkov, prípadne umelo znižovať hodnotu meny a tým podnietiť rast exportu, a nakoniec vytúžený rast inflácie.

Čím nižšia prirodzená reálna úroková miera je, tým má centrálna banka menší priestor pre manévrovanie. Ten je totiž prakticky daný súčtom prirodzenej reálnej úrokovej miery a daného inflačného cieľa. Tento priestor na podporu ekonomiky pomocou tradičných nástrojov sa bude spolu so starnutím populácie zmršťovať.

Hoci niekoľko centrálnych bánk zaviedlo záporné úrokové sadzby, napríklad Európska centrálna banka doteraz drží svoju depozitnú sadzbu na -0,4 %, tento krok môže spôsobiť únik sporiteľov k hotovosti. Ideálnejšie sa javí zvýšenie inflačného cieľa, ale zvyšovanie hranice odchodu do dôchodku, ktoré by obmedzilo akumuláciu kapitálu a spomalilo pokles prirodzenej reálnej úrokovej sadzby.

Nie všetci sú ale skeptickí pokiaľ ide o starnutie populácie a spomaľovanie rastu ekonomiky. Daron Acemoglu, ekonóm z Massachusetts Institute of Technology, a Pascual Restrepo z Bostonskej univerzity tvrdia, že "medzi starnutím populácie a spomaľovaním rastu HDP na hlavu žiaden vzťah neexistuje". Krajina, kde rýchlo starne populácia, podľa nich v posledných dekádach ekonomicky silneli rýchlejšie, za čo možno môže rýchlejšie prijímanie technológií a automatizácie nahrádzajúce pracovnú silu.