Trh s jediným kupujúcim tlačí mzdy smerom dole

Diskusia 5  
Trh s jediným kupujúcim tlačí mzdy smerom dole
Zdroj: conversableeconomist
Foto: getty images


21. 3. 2019 - Trh práce sa zásadne líši od trhu s tovarom a službami. Pri vyjednávaní ceny, v tomto prípade mzdy, je individuálny pracovník v nevýhode. Má niečo, čo musí predať, ale čo zamestnávateľ nie je povinný kúpiť. Obdobie nečinnosti môže túto situáciu ešte zhoršiť. Nezamestnaný je ako obchodník s tovarom, ktorý musí za každých okolností predať.

Americký internetový gigant Google dostal už tretiu pokutu od Európskej komisie za zneužívanie svojho postavenia na trhu. Google má zaplatiť 1,49 miliardy eur kvôli obmedzovaniu konkurentov na trhu s internetovou reklamou. Nie je to prvý krát, čo sa regulátor rozhodol pokutovať dominantných hráčov. Nedostatok hospodárskej súťaže ale neslúži len na zvýšenie cien platených spotrebiteľmi. Vytvára aj tzv. monopson, trh s jediným kupujúcim. Znamená to, že dominantné spoločnosti v odvetví môžu využiť nedostatok hospodárskej súťaže na zníženie miezd vyplácaných pracovníkom. Veľmi častým spôsobom riešenia týchto otázok je antitrustová politika. Nie je však ani zďaleka postačujúca.

Trhy práce sú náchylnejšie na monopsony, než trhy s výrobkami, a to aj vďaka inej ekonómii. Ekonómia trhu práce, za ktorú profesori Lloyd Shapley a Alvin Roth získali Nobelovu cenu, zdôrazňuje dôležitosť prispôsobenia sa. Kľúčovým bodom je, že na trhoch práce, na rozdiel od trhov s výrobkami, preferencie oboch strán trhu ovplyvňujú, či je transakcia žiaduca.

Pre porovnanie si vezmime príklad kúpy automobilu v porovnaní s hľadaním si práce. V oboch prípadoch ide o dôležité rozhodnutie. Je tu však zásadný rozdiel. V prípade auta sa o identitu, charakter a vlastnosti predmetného výrobku zaujíma len kupujúci. Predávajúci sa nezaujíma o kupujúceho alebo (vo väčšine prípadov) o to, čo kupujúci plánuje urobiť s autom. Pri hľadaní zamestnania sa zamestnávateľ zaujíma o identitu a vlastnosti zamestnanca a zamestnanec sa zaujíma o identitu a charakteristiky zamestnávateľa. Zamestnávatelia hľadajú zamestnancov, ktorí nie sú len kvalifikovaní, ale majú aj zručnosti a osobnostné črty, ktoré sú v súlade s firemnou kultúrou a potrebami zamestnávateľa. Zamestnanci zároveň hľadajú zamestnávateľa s pracoviskom a pracovnými podmienkami, ktoré zodpovedajú ich potrebám, preferenciám a rodinnej situácii. Iba vtedy, keď sa tieto dve sady preferencií a požiadaviek pretnú, sa podpíše pracovná zmluva.

Trh s jediným kupujúcim tlačí mzdy smerom dole

Práve táto obojstranná diferenciácia spôsobuje, že pracovníci s nižšou kvalifikáciou môžu byť v prípade monopsonov zraniteľnejší, než pracovníci s kvalifikáciou vyššou. A to aj napriek tomu, že sú pre zamestnávateľov menej diferencovaní. Pracovníci s nízkou kvalifikáciou môžu mať slabší prístup k doprave, dobre situovaným trhom s bývaním, možnostiam starostlivosti o deti a pracovným informáciám a sú viac závislí od miestnych, neformálnych sietí, z ktorých sú pracovné miesta menej zastupiteľné a zamestnávatelia sú diferencovanejší.

Trhy práce sú slabšie ako trhy produktov, náklady na vstup do transakcie - vo vzťahu k ziskom z obchodu - sú v priemere vyššie na trhoch práce ako na trhoch s tovarom, pretože ľudia nie sú natoľko zameniteľní ako tovar. Posilňuje sa aj geograficky obmedzenejšia povaha trhov práce. V stále viac digitálnom a globalizovanom svete sa výrobky ľahko dodávajú do celého sveta, pri ľuďoch to neplatí. Hoci je cestovanie jednoduchšie ako v minulosti a práca na diaľku je už celkom bežná, trhy práce sú naďalej veľmi lokálne, zatiaľ čo väčšina trhov s výrobkami sú trhy regionálne, národné, alebo dokonca globálne. Väčšina pracovných miest stále vyžaduje fyzickú blízkosť k zamestnávateľovi, čo značne znižuje geografický rozsah väčšina pracovných trhov, keďže mnohí pracovníci nie sú ochotní odsťahovať sa od rodiny kvôli práci. Všetky tieto faktory prirodzene spôsobujú, že trhy práce sú veľmi citlivé na monopsony, a sú oveľa zraniteľnejšie ako väčšina trhov s výrobkami kde hrozí monopol.

Do akej miery by mohli byť antitrustové opatrenia prostriedkom na riešenie týchto problémov?

Určite existujú situácie, v ktorých to pomôže. Technologické firmy zo Silicon Valley, vrátane spoločností Apple a Google, uzavreli tajnú dohodu, že si nebudú preberať navzájom zamestnancov. Takéto nehanebné porušenie zákona zrejme znepokojilo protimonopolné úrady a vlády následne vydali usmernenia, že takéto praktiky sú nezákonné. Ďalším príkladom sú dohody o vzájomnom  „nekonkurovaní si“. Od pracovníka sa vyžaduje, aby podpísal dohodu o tom, že nebude pracovať pre konkurenčnú firmu po určitý čas.

Potom je tu posudzovanie fúzií, kde by sa mali zohľadniť aj dopady na trh práce. Povedzme napríklad, že tri firmy v miestnej oblasti navrhujú zlúčenie. Štandardná analýza by sa zamerala na zníženie hospodárskej súťaže, ku ktorému by mohlo dôjsť, spolu s možnosťou zvýšenia cien pre spotrebiteľov, a potom by sa zvážilo, či fúzia prinesie zvýšenie efektívnosti alebo synergie, z ktorých by mali spotrebitelia prospech. Táto analýza by ale tiež mohla zohľadniť aj to, či by monopolná sila zlúčených firiem mohla znížiť mzdy na tomto lokálnom trhu práce. Pravdepodobne sa konvenčné antitrustové opatrenia nebudú zaujímať o hlbšiu špecifikáciu trhu práce.

Trh s jediným kupujúcim tlačí mzdy smerom dole

Súčasná podnikateľská sféra vytvára množstvo extrémne silných zamestnávateľov v dôsledku zanedbávania hlbšieho posudzovania fúzií a iného protikonkurenčného správania na trhu práce. Antitrustové vyšetrovania veľkých zamestnávateľov, ako aj spoločností založených na platformách, ktoré získavajú obrovské toky cenných dát bez akejkoľvek kompenzácie (napríklad Facebook a Google) sa zdá byť opodstatnené. Je možné, že niektoré z týchto firiem dosiahli také silné postavenie, že by mali byť rozdelené. Argumentom by však nemalo byť, že spotrebitelia budú mať prospech z rozbitia týchto firiem, ale že ak by tieto spoločnosti pôsobili na trhu s viacerými konkurentmi, museli by vyplácať vyššie mzdy.

A čo by malo byť riešením v nastolení rovnováhy moci? Presadzovanie rôznych „aktívnych politík trhu práce“, ktoré poskytujú pomoc pri hľadaní zamestnania, rekvalifikácie, preškoľovania. V ekonomike, v ktorej je miera nezamestnanosti nízka, je väčší dopyt po pracovníkoch. Tí potom majú prijateľné alternatívne možnosti, ak chcú, alebo potrebujú zmeniť doterajšieho zamestnávateľa.

 

Autorom je americký ekonóm Timothy Taylor.