Diskriminácia? Korene rozdielneho odmeňovania žien a mužov treba hľadať inde

, QZ Foto: getty images

Ženy boli po celé desaťročia na pracovisku diskriminované. Často boli nútené akceptovať nižšie mzdy a mali slabšie šance v kariérnom rebríčku. Prečo ale ten minulý čas, keď napriek pokroku, táto disparita pretrváva dodnes?

Keď sa ekonómovia zameriavajú na zdroj rozdielov v odmeňovaní, tvrdia, že za je za tým niečo viac než len diskriminácia. Neznamená to, že rodová diskriminácia neexistuje, ale omnoho väčšia podstata rozdielu pochádza z nepružnosti v pracovnom živote. Najviac to samozrejme poškodzuje ženy, ktoré podliehajú viac kultúrnym normám v tom, kto má ísť na rodičovskú dovolenku v prípade narodenia potomka. V rámci krajín OECD sa tak, ako aj v USA podarilo zaznamenať znižovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Pokrok sa však nedávno zastavil. V Škandinávii, ktorá do konca 20. storočia zotrela väčšinu rozdielov, stále zostáva na úrovni približne 15 %.

Rozdiel v platoch mužov a žien v Nemecku aj v minulom roku bolo na úrovni až 21 percent. Uviedol to nemecký štatistický úrad, podľa ktorého sa rozdiel po odpočítaní štrukturálnych faktorov zníži na šesť percent. Zaujímavosťou je, že oveľa vyrovnanejšia sú platy mužov a žien v krajinách bývalého východného Nemecka než na západe krajiny. Kým v krajinách niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky je rozdiel v platoch len sedempercentný, v krajinách bývalého západného Nemecka je to  22 percent. V roku 2006 rozdiel predstavoval 23 percent, o štyri roky neskôr 22 percent a od roku 2016 je na 21 percentách. Na pretrvávajúce rozdiely chce upozorniť berlínsky dopravný podnik, ženám ponúkne o 21 percent lacnejšie celodenné cestovné ako mužom.

Dôvod, prečo sa mzdovú priepasť nedarí úplne odstrániť, sa začal objavovať v analýzach experimentov a národných súborov údajov. V6 prieskume American Community Survey sa zamerali na údaje o zárobkoch viac ako 3 miliónov ľudí. Na začiatku kariéry slobodní muži a ženy bez detí zarábajú v priemere rovnako. Počas tohto obdobia sa mzdy žien za hodinu rovnajú alebo sú dokonca o niečo vyššie ako mzdy mužov.

Ale veci sa začínajú meniť, keď sa ženy vydajú a /alebo majú deti. Malý alebo neexistujúci rozdiel v odmeňovaní sa mení na veľký rozdiel. V oboch prípadoch zarábajú muži viac v tejto etape svojej kariéry. Tento model sa opakuje aj v povolaniach, kde boli slobodné ženy pôvodne platené lepšie ako slobodní muži, ako sú úradníci, administratívni asistenti a sekretárky. Dôvodom tohto rozdielu sú podľa vedcov odpracované hodiny. Muži pracujú v priemere 41 hodín týždenne, zatiaľ čo ženy pracujú v priemere 36 hodín týždenne. Časom nielen že ženy zarábajú menej, ale získavajú aj menej skúseností.

Michelle Budigová je profesorkou sociológie na University of Massachusetts, jej práca z roku 2014 odkryla, že zárobky mužov vzrástli v priemere najmenej o 6 % potom, čo mali deti (ktoré s nimi bývali v jednej domácnosti), zatiaľ, čo ženám klesli o 4 %. Jedným z hlavných dôvodov, ktoré opisuje, je tzv. „oteckovský bonus“ v porovnaní s „trestom za materstvo“.
„Zamestnávatelia vnímajú otcov ako stabilnejších a oddanejších pracovníkov, majú rodinu, ktorú by mali zabezpečiť, takže je menej pravdepodobné, že dajú výpoveď,“ povedala Budigová. „Je to opak toho, ako zamestnávatelia vnímajú rodičovstvo v prípade  žien. Bežné je, že popri dieťati pracujú menej a sú viac rušené v práci.“

Je to všetko o flexibilite, ako to ukazujú údaje. Určité povolania si vyžadujú dlhé hodiny v práci, celkom nepravidelne. Príkladom sú právnici, ktorí sa chcú stať partnermi významnej advokátskej kancelárie. Skrátenie dlhého pracovného dňa v tomto kontexte prináša v niektorých profesiách oveľa väčší trest ako v iných. Keďže muži a ženy prijímajú rôzne rozhodnutia, pokiaľ ide o ich pracovný čas, predovšetkým ak ide o starostlivosť o deti a domácnosť, ich zárobky sa podľa toho zodpovedajúcim spôsobom menia. K tomu sa dopracoval aj harvardský ekonóm Valentin Bolotnyy. Tvrdí, že súčasný rozdiel v odmeňovaní je výsledkom toho, ako flexibilita pracovného prostredia pôsobí na osobné preferencie ľudí.

Muži a ženy robia rôzne rozhodnutia o tom, ako tráviť svoj voľný čas, pričom nepružnosť na pracovisku poškodzuje najviac ženy. Záver práce bol taký, že hlavným zdrojom rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, pokiaľ ide o pracovný čas, nie je len to, koľko odpracovali, ale aj kde ich odpracovali. Muži mali tendenciu pracovať dlhšie, brali si viac zmien na poslednú chvíľu a dohodli si o 83 % viac nadčasov. Ženy si naopak vzali viac neplateného voľna na základe zákona, akceptovali menej hodín nadčasov na poslednú chvíľu a vyhýbali sa víkendovým a dovolenkovým zmenám. To potvrdzuje aj výsledky z inej štúdie, v ktorej ženy s malými deťmi uviedli, že sú ochotné vzdať sa takmer 40 % svojich zárobkov, len aby sa vyhli nepravidelným rozvrhom práce.

Nie že by ženy neboli ochotné pracovať nadčas, ale tieto nadčasy museli byť naplánované aspoň tri mesiace vopred. Ženy si jednoducho cenia čas a flexibilitu viac ako muži. „Náš výskum naznačuje, že najmenej dve tretiny súčasného rodového rozdielu možno vysvetliť nie úplne priamou diskrimináciou na základe pohlavia, ale interakciou medzi (zdanlivo rodovo neutrálnou) nepružnou politikou na pracovisku a osobnými životnými preferenciami,“ hovorí Bolotnyy.

„Rodové rozdiely v odmeňovaní by sa značne znížili a mohli by dokonca úplne zmiznúť, ak by firmy neúmerne neodmeňovali jednotlivcov, ktorí odpracovali dlhé hodiny a pracovali počas konkrétnych hodín,“ tvrdí ekonómka Harvardskej univerzity Claudia Goldinová.

Nie každé povolanie umožňuje túto flexibilitu, aj keď sa situácia na pracovisku v tomto smere za ostatné desaťročia neustále zlepšuje. V roku 1985 malo iba 12 % pracovníkov flexibilný pracovný čas, do roku 2000 to bolo okolo 29 %, čo platí aj dnes. Samozrejme, sú tu rozdiely, ktoré vyplývajú z materstva a konvenčných rodových úloh. Ženy doteraz stále najviac zastávajú neplatenú prácu, od  starostlivosti o deti až po upratovanie, čo sa dá vyčísliť na 10 biliónov dolárov ročne.

V prípade, že nebude dostatok pracovísk, ktoré reagujú na súčasnú realitu a želanie rodičov tráviť viac času so svojimi deťmi počas dospievania väčšou flexibilitou, bude sa tým aj naďalej neúmerne poškodzovať potenciál možného vyššieho zárobku pre ženy. Existuje na to niekoľko politík, ako je napríklad práca na diaľku alebo zdieľania práce tak, aby si pracovný čas mohli podľa potreby zamestnanci medzi sebou vymieňať. Aj keď tieto druhy politík pomáhajú, nedokážu úplne zotrieť rozdiel v odmeňovaní. Dokonca aj v Dánsku, v ktorom je 52 týždňov rodičovskej dovolenky a dotovaná starostlivosť o deti, vedie príchod dieťaťa k 20 % rozdielom v odmeňovaní žien a mužov. Príchod prvého dieťaťa spúšťa reťazovú reakciu, ktorá znižuje celoživotné zárobky žien, keď prechádzajú na pracovné miesta vo firmách, ktoré sú viac „priateľské k rodine“. Dôvody sú známe: zníženie účasti pracovnom trhu, počet odpracovaných hodín a slabšie mzdové ohodnotenie.

Ak chce spoločnosť znížiť rozdiely v odmeňovaní, riešenie by mohlo vyzerať oveľa jednoduchšie. Rozhodnutia, ktoré ženy robia počas svojej kariéry, nevznikajú vo vákuu. Silné štrukturálne problémy a sociálne tlaky ovplyvňujú alebo narúšajú ich schopnosť vybrať si, či zostať doma alebo znovu vstúpiť do pracovného procesu. Rozdiely v odmeňovaní má dokonca korene už v detstve. Výskumníci v Dánsku zistili, že trest za materstvo je vyšší u žien vychovávaných v tradičných rodinách, v ktorých matka pracovala menej ako otec. Autori tvrdia, že preferencie žien uprednostniť rodinu pred kariérou sa často vytvára v ranom veku a prenášajú sa z generácie na generáciu.

Je tu však nádej na zmenu. Domácnosti, v ktorých si otcovia vzali rodičovskú dovolenku, zažili väčšiu rovnosť doma aj v práci. Tvrdí to ekonómka práce Ankita Patnaiková z Mathematica Policy Research. Podľa článku v časopise The Journal of Labour Economics, zostali matky na pracovisku zamestnané na plný úväzok a otcovia trávili viac času s rodinami a každodennými domácimi prácami. Roky po odchode z „otcovej“ dovolenky rodová špecializácia v domácnostiach výrazne poklesla. Akým spôsobom ale motivovať oteckov, aby si vzali rodičovskú dovolenku? Kanadský program v Quebecu ukázal na dôležitosť marketingu. Päť týždňov dovolenky prestali volať štandardne rodičovská dovolenka a nahradili ho označeným ako „iba otec“. Zmena názvu a pokles vnímanej stigmy pomohla zvýšiť účasť mužov o 250 %. Ide o scenár v ktorom každý vyhráva.

Súvisiace články

Aktuálne správy