Ďalšia recesia ako samonaplňujúce proroctvo

, QZ Foto: SITA/AP

Ak v sebe začneme živiť myšlienky na neúspech, nakoniec sa k zlyhaniu dopracujeme. Nie preto, že by bol negatívny scenár nevyhnutný a vopred určený, skôr preto, že si osvojíme čierne myšlienky.

V nedávnom prieskume sa približne 1 400 vedúcich predstaviteľov globálnych firiem zhodlo v tom, že najväčšie obavy im robí recesia, ktorá by mohla prísť v roku 2019. Iný prieskum, skupiny Boston Consulting Group, zistil, že 82 % investorov sa pripravuje na spomalenie hospodárskeho rastu, zatiaľ čo ďalších 73 % očakáva recesiu v nasledujúcich dvoch rokoch. Podobne aj metriky dôvery spotrebiteľov v USA poukazujú na všeobecne rastúci pesimizmus o stave hospodárstva. A nielen tam, čínski spotrebitelia hľadajú lacnejšie alternatívy pre iPhony, upúšťajú od nákupu vozidiel a zvažujú, že nebudú toľko cestovať.

Ak aj vy zdieľate tieto obavy ohľadom budúcnosti, aký by mal byť váš ďalší krok? Vyzerá to dosť jednoducho: ochránite sa, ak znížite svoje výdavky, v prípade, že prídete o prácu, alebo vaša nehnuteľnosť stratí hodnotu, alebo trhy nedokážu generovať požadované zisky. Ak máte firmu, môžete urobiť niečo podobné. Predpokladaný pokles príjmov zvyšuje tlak na zníženie nákladov a možno aj počtu zamestnancov. Zdá sa však, že to spôsobí presný opak. Keď spotrebitelia a firmy začnú utrácať menej, vytvárajú podmienky, ktoré môžu spôsobiť prepad. Namiesto toho, aby sa tak pripravili na časy horšie, vlastne tie horšie časy spôsobujú. Ďalšia recesia môže byť samonaplňujúce proroctvo. A to aj napriek tomu, že spotrebitelia alebo firmy zatiaľ obavám neprepadajú. Think-tank Conference Board nedávno poznamenal, že "ekonomické ukazovatele nehovoria o bezprostredných rizikách recesie " okrem Veľkej Británie. V USA sa HDP v poslednom štvrťroku zvýšil o 3,4 %, po treťom štvrťroku bol rast 4,2 %. Aj pri zohľadnení účinku pretrvávajúceho obchodného napätia medzi USA a Čínou, ide o nepopierateľne zdravé prostredie, nezamestnanosť je najnižšia za takmer polstoročie a inflácia zostáva pod kontrolou.

Napriek tomu nedostatok dôvery v to, čo Conference Board nazýva "tradičné páky moci" – čiže verejná politika a politické inštitúcie – sa prejavuje ako strach, že súčasní lídri nie sú pripravení zvládnuť potenciálnu hospodársku krízu. Iróniou je, že taktika znižovania výdavkov by mohla byť najrýchlejším spôsobom, ako túto teóriu otestovať.

Krízy  často spôsobujú hospodárske recesie. Pretrvávajúce sucho, či náhly pokles vojenských výdavkov po druhej svetovej vojne, sú dva príklady za všetky. Ale niekedy ani netreba šok takejto veľkosti, aby sa spotrebitelia a investori začali správať inak.

V lete roku 2007 Ben Bernanke, niekdajší predseda Federálneho rezervného systému USA, očakával mierny ekonomický pokles, po ktorom nasledoval rast v priebehu roka 2008. Ale investori to vnímali ako nebezpečnú hrozbu, videli veci inak a rozhodli sa vziať to do vlastných rúk. Index S&P 500 dosiahol vrchol v októbri 2007 a o rok a pol dosiahol dno. "Zvýšené riziko, ktoré vniesli do systému, sa stalo skutočnosťou," napísal ekonóm J. Bradford DeLong pre Project Syndicate. "Rovnako ako zdravotná sestra na pohotovosti, rýchlo ohodnotí stav pacienta a potom beží s počiatočnou diagnózou, ako keby neexistovala žiadna iná možnosť."

Po celom svete boli ľudia vystrašení. Na rozdiel od Bernankeho predpovede, produkcia, spotreba a investície klesli v podobných objemoch po celom svete, a to dokonca bez impulzu aký mali v USA. Niektoré riziká vznikli na základe podobného scenára ako je tomu dnes na prepojených globálnych finančných trhoch.  

Ekonómovia Philippe Bacchetta a Eric van Wincoop v American Economic Journal napísali, že oveľa dôležitejším faktorom je "kolaps dopytu vyplývajúci z naplnenia očakávania (alebo paniky)." Aj keď bola situácia vo svete rôzna, zdá sa, že spotrebitelia všade očakávali podobné príjmové a hospodárske výsledky ako v USA a tomu prispôsobili svoje správanie zodpovedajúcim spôsobom. A predpokladaný pokles sa stal realitou. Tento jav je známy ako nákaza.
 

Ako hovorí staré porekadlo z Wall Street, všetko sa nakoniec vráti ku chamtivosti a strachu. Psychológ Stephen Worchel, ktorý pracuje so strachom pri etnickom násilí, popisuje uzavretý kruh. "Začneme rozvíjať strach ohľadom problému a potom musíme tento strach ospravedlniť." To preto, že nikto nechce mať iracionálne obavy, radšej hľadá informácie, ktoré by ospravedlnili tento strach. Či už to je selektívne čítanie novinových titulkov, alebo zameranie sa na ľudí, ktorí majú podobné názory. "Nehľadáme údaje, ale príbehy, ktoré ospravedlňujú náš strach," hovorí Worchel. "V prípade hospodárskej recesie môže šepkavá informácia o poklese cien nehnuteľností alebo nedostatočnej výkonnosti firiem vyústiť do reťazovej reakcie, kde spotrebitelia hľadajú príbehy, ktoré potvrdzujú to, čo už im bolo povedané. Nestačí jednoducho povedať ľuďom, že sa mýlia, musíte im povedať, že to môže byť nebezpečné, ale zároveň poskytnúť návod, čo urobiť, aby tento strach potlačili."

V USA, kde osobná spotreba predstavuje takmer 70 % HDP, akékoľvek zníženie rozpočtu domácností by malo významný vplyv na ekonomiku. Čínska snaha stať sa ekonomikou zameranou na spotrebiteľov vytvára sentiment rovnako dôležitý pre celosvetový rast. Ako dôvera klesá, klesajú aj výdavky.

Alan Greenspan bol vo všeobecnosti presvedčený, že ľudia konajú podľa racionálneho záujmu. Upozornil však na "iracionálnu exuberanciu", keď sa bublina dotcom nafúkla, ale nikto to nebral vážne a akcie pokračovali rastovom trende. O niekoľko rokov neskôr, keď Greenspan opustil Fed, ekonomika Spojených štátov sa prepadla a Greenspan bol nútený priznať, že ekonomická teória, ktorú presadzoval, nepočítala s celým rozsahom toho, čo sa stalo. V časopise Financial Times opísal v roku 2009, nakoľko podcenil náchylnosť ľudí k panike, a jej vplyv na trhy. Pokiaľ ide o výdavky, je to "vrodená ľudská náchylnosť k hojdačke  medzi eufóriou a strachom. A hoci je ovplyvnená ekonomickými udalosťami, žije si vlastným životom," napísal. "Podľa mojich skúseností často nie sú takéto epizódy iba predpoveďami budúcej obchodnej činnosti, ale hlavnými príčinami."

Bez toho, aby sme čelili bezprostrednej recesii, nemusí to trvať dlho, aby ľudia stratili hlavu. Existuje niekoľko udalostí, ktoré by mohli zmeniť rovnováhu, hovorí Roger Farmer, ekonóm UCLA a autor Prosperita pre všetkých: Ako zabrániť finančným krízam. "Spomalenie rastu v Číne, politické napätie vyvolané Čínou, udalosti v Európe, ktoré by mohli ľahko spustiť recesiu v Európe, a tá sa následne rozšíri. Máme to debatu o Brexite a vo Francúzsku aj problémy vo všetkých oblastiach prisťahovalectva. Akákoľvek z týchto vecí by mohla v určitom čase spustiť paniku."

Hoci rast zisku amerických firiem bol celkovo silný, začiatkom tohto roka niektoré nenaplnili svoje štvrťročné výnosové ciele. V prvom štvrťroku analytici celkovo znížili svoje očakávania a predpovedali, že zisky spoločností z indexu S&P 500 sa po prvýkrát po dlhšom čase prepadnú. Mohamed El-Erian, hlavný ekonomický poradca  Allianz, tvrdí, že na minulých ročných výsledkoch by sa nemuselo nevyhnutne stavať.

"Minulý rok bol výnimočný," povedal pre CNBC. "Mali sme návratnosť, nestálosť a každá korelácia pracovala v prospech investora." Nadmerné znepokojenie nad tým, že nové čísla nezodpovedajú očakávaniam, by mohlo znamenať, že sami sa tlačíme do recesie, povedal. Ale povedať ľuďom, aby sa o to jednoducho nestarali, by asi význam nemalo. Jeden z tradičných spôsobov, ktorými reagujú centrálne banky na potenciálne poklesy, aby dodali dôveru trhom a spotrebiteľom, je znižovanie úrokových sadzieb. "Ale úrokové sadzby sú tak nízke, že táto munícia je už minutá," poznamenáva Roger Farmer z UCLA. "Myslím si, že by sme nemali prehliadať nekonvenčné reakcie na ďalšiu recesiu," hovorí.

Kreatívne kroky, ktoré nasledovali po finančnej kríze v roku 2008, vrátane rozsiahleho poskytovania úverov a nákupu rizikových aktív, zabránili náhlemu poklesu hodnoty aktív. V najbližšom čase by sme mohli potrebovať ešte väčšiu vynaliezavosť, najmä pokiaľ ide o potláčanie príbehov, ktoré môžu predstavovať riziko sebarealizácie. Cieľom nie je len bojovať proti strachu, ale urobiť preventívne kroky na zastavenie krízy, ktorú tento strach môže spôsobiť.

Súvisiace články

Aktuálne správy