Motivácia pracovať: Ďalší argument pre základný garantovaný príjem

Diskusia 10  
Motivácia pracovať: Ďalší argument pre základný garantovaný príjem
Zdroj: The Conversable Economis;sacbee
Foto: SITA/APt


6. 3. 2019 - Kto by potreboval pracovať, ak by mu pravidelne chodili peniaze za nič? Fínsky experiment ukázal, že dopady na zamestnanosť boli v prvom roku v podstate nulové.

Základný garantovaný príjem má podľa ekonóma Timothy Taylora dve veľké výhody. Prvou je to, že ide o jednoduchý systém podpory a a druhou, že motivuje k práci. Jednoduchosť spočíva v tom, že nie je viazaný na žiadne podmienky, ľudia dostávajú peniaze bez ohľadu na ich výšku príjmov. Nezáleží na tom, či majú zamestnanie, alebo nie. Nie je preto potrebná žiadna prebujnelá byrokracia, nikto nie je stigmatizovaný tým, že dávky poberá.

Ako je to ale s motiváciou pracovať?

Taylor vysvetľuje, že tradičné formy podpory väčšinou fungujú tak, že ak ich niekto poberá a získa zamestnanie, nárok na podporu stráca. Na jednej strane je takýto postup logický a férový. Lenže ekonómovia poukazujú na to, že má aj jeden nepríjemný rys. Ak niekto stratí na podpore to, čo získa vďaka novému zamestnaniu, v podstate to znamená, že čelí implicitnej daňovej sadzbe vo výške 100 %. Ľudia s nízkymi príjmami tak efektívne čelia veľmi vysokým implicitným sadzbám, a to ich môže pri hľadaní si zamestnania značne demotivovať.

Základný garantovaný príjem do takejto množiny nepatrí. Aj tak sa ale o jeho vplyve na motiváciu ľudí pracovať stále živo diskutuje. Priamych dôkazov potvrdzujúcich to, či ono ale podľa Taylora veľa nemáme. Najnovšie sa dá opreť o predbežné výsledky experimentu, ktorý prebiehal vo Fínsku. Ekonóm na základe analýzy uverejnenej fínskym ministerstvom práce tvrdí, že "dopady programu na zamestnanosť boli v prvom roku (2017) v podstate nulové". Ľudia, ktorí poberali univerzálny príjem, vykazovali väčšiu dôveru vo svoju budúcnosť a domnievali sa, že pre nich bude jednoduchšie prijať nové miesto v zamestnaní.  

Taylor pripomína, že vo Fínsku nešlo o experiment so skutočným univerzálnym príjmom, týkal sa len dlhodobo nezamestnaných a tí stále poberali niektoré ďalšie formy sociálnej podpory. Ekonóm tiež odhaduje, že ak by vláda v USA vzala všetky zdroje, ktoré idú na boj s chudobou (okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotnej starostlivosti), a pridala k nim daňové úľavy poskytované strednej a vyššej príjmovej triede, mohla by vyplácať základný garantovaný príjem vo výške asi 5800 dolárov ročne.

V USA chce so základným garantovaným príjmom experimentovať mesto Stockton v Kalifornii. Tam by malo poberať 500 dolárov 130 ľudí počas 18 mesiacov. Výskumníci budú sledovať, študovať a analyzovať, ako zvyšovanie príjmov ovplyvňuje výdavky a šetrenia obyvateľov a ako ovplyvňujú iné faktory, ako je kvalita života a finančná stabilita. Peniaze pre program pochádzajú čiastočne z grantu, 1 milión USD od organizácie, ktorá získala 10 miliónov dolárov na financovanie a skúmanie životaschopnosti programov základného garantovaného príjmu. Ďalšie 2 milióny dolárov pochádza od nadácií a jednotlivých darcov. 

Motivácia pracovať: Ďalší argument pre základný garantovaný príjem

"Myslím si, že (program) prinúti ľudí pracovať viac. Lepšie a múdrejšie,"
povedal starosta Michael Tubbs. "Nie sme tu len na to, aby sme pracovali celý deň ako o preteky. Máme sa viac venovať komunite, dobrovoľníctvu, vychovávať  naše deti. A myslím si, že čím viac budeme investovať takýmto spôsobom do ľud, tým sa im bude dariť viac ako komunite." V prieskume sa budú odborníci pravidelne kontaktovať s príjemcami, v podobe kvantitatívnych  prieskumov a kvalitatívnych rozhovorov. Padnú napríklad otázky typu ako sa cítia, koľko míňajú, či trávia viac času s rodinou, ako sa mení ich zdravotný stav.

Myšlienka základného garantovaného príjmu sa dostáva do popredia aj vďaka rozmachu technológií. Mzdy, najmä nízkokvalifikovaných pracovníkov, nedokážu držať krok s infláciou a experti varujú že ohlasovaná revolúcia umelej inteligencie by mohla spôsobiť, že mnohé nízkokvalifikované a slabo platené pracovné miesta by zanikli. Jedným zo spôsobov ak riešiť narastajúcu príjmovú nerovnosť je aj základný garantovaný príjem. Profesorka ekonómie na UC Berkeley, Hilary Hoynesová, si nemyslí, že základný príjem by predstavoval riešenie pre masovú nezamestnanosť vyvolanú technologickou revolúciou. Ale verí, že podobné koncepcie sú užitočné v prebiehajúcich diskusiách o mzdovej stagnácii medzi nízkokvalifikovanými pracovníkmi. Ako uviedla, interpretácie toho, čo predstavuje úspech pre pilotný program základného garantovaného príjmu, sa môže líšiť. Bude viac jednotlivcov schopných presunúť sa na pracovné miesta, ktoré by viac zodpovedali ich záujmom bez obáv z toho, že budú musieť žiť od výplaty ku výplate?  Nezníži sa počet ľudí aktívnych na pracovnom trhu? Ďalším problémom podľa Hoynesovej je, k akej príjmovej hranici by politici a obhajcovia systému základný garantovaný príjem viazali. Kto by mal nárok na tieto peniaze.

Podobný program, zmaeraný na rozdávanie peňazí, prebieha podľa Taylora na Aljaške, kde ľudia dostávajú príjem financovaný z príjmov generovaných ťažbou ropy. Týchto 1000 - 2000 doláre ročne by sa "možno dalo považovať za určitú formu garantovaného príjmu, ktorý ale nestačí na pokrytie životných nákladov". Experiment s týmto typom príjmu prebiehal aj v Ontáriu, ale po jednom roku bol zrušený. Podobný program beží v Keni, avšak Taylor je skeptický ohľadne toho, či tamojšie výsledky budú relevantné pre vyspelé krajiny.