oPeniazoch.sk, conversation Foto: getty images;TASR/L.Grinaj;Š.Puškáš
Prečo si najbohatšie percento Američanov rozdelí 20 % národného dôchodku, zatiaľ čo najbohatšie percento Dánov len 6 %? Prečo podiel britských boháčov na národnom dôchodku vzrástol od roku 1980 dvojnásobne ale podiel bohatých Holanďanov sa za rovnaké obdobie nezmenil?
Technologické zmeny a globalizácia sú zdrojom zmien v súčasnom kapitalizme. Ale tieto trhové procesy samy o sebe nemôžu za to, ako sa v niektorých krajinách prehlbuje priepasť príjmovej nerovnosti. Koniec koncov, aj v globalizovaných krajinách a technologicky rozvinutých, ako sú napríklad Dánsko a Holandsko, problém s nerovnosťou takmer nepoznajú.
Ak chceme nájsť vysvetlenie, prečo je v niektorých vyspelých kapitalistických krajinách nerovnosť väčšia ako inde, musíme sa pozrieť za hranice trhu a preskúmať úlohu politiky a moci pri formovaní prerozdelenia.
Chcete mať rovnostársku spoločnosť? Podľa nedávneho výskumu sa to dá dosiahnuť celkom jednoducho. Musíte zdaniť bohatých, hlasovať za ľavicové strany, zaviesť volebné systémy proporcionálneho zastúpenia a posilniť odborové zväzy.
Daňové zaťaženie
Jedným z kľúčových faktorov je vládna politika, najmä zdaňovanie. Krajiny, ktoré dosiahli najväčšie zníženie najvyšších sadzieb dane z príjmov, zaznamenali najväčší nárast podielu najvyšších príjmov. Napríklad vo Francúzsku, s nízkou mierou nerovnosti, bola najvyššia miera zdania príjmu v roku 2010 len o 10 % nižšia ako v roku 1950. V USA, kde je veľká miera nerovnosti, bola až o 50 % nižšia. V korporátnom sektore platí, že platy generálneho riaditeľa budú oveľa vyššie, keď je horná hranica dane z príjmov nižšia.
Daňová politika zohráva dôležitú úlohu pri vysvetlení nerovnosti príjmov na tej najvyššej úrovni. Politiky sa však nevytvárajú len tak zo vzduchu. Tieto rozdiely v politikách, ktoré ovplyvňujú distribúciu bohatstva v závislosti od sociálneho postavenia, sa ukázali ako najsilnejší faktor pri vytváraní nerovnosti v priebehu času.
Politika
Formálna politická aréna je jedným z miest, kde tieto mocenské vzťahy vznikajú. Nedávna štúdia, ktorú vypracovali Evelyne Huberová, Jingjing Huo a John Stephens, skúmala podiel príjmov najbohatšieho percenta v postindustriálnych demokraciách v rokoch 1960 až 2012. Zistili, že vlády centristické a pravicové sú v bohatých krajinách spájané s nárastom najvyšších príjmov. Naopak, politiky ľavicových vlád, zvyčajne nerovnosť na najvyššej úrovni znižujú.
Inštitucionálne zloženie politického systému je tiež dôležité. Volebné systémy proporcionálneho zastúpenia majú tendenciu uprednostňovať ľavicové strany, zatiaľ čo systémy, ktoré sú riadené vládou väčšiny, uprednostňujú pravicové. Určité inštitucionálne črty, ako sú napríklad prezidenti a dvojkomorové zákonodarné orgány, posilňujú osobitné záujmy na blokovanie progresívnych politických reforiem.
Otázkou zostáva, do akej miery sa môže inštitucionálny vplyv zovšeobecniť, ale ako poukazujú Jacob Hacker a Paul Pierson, je to veľmi dôležité ak chceme vysvetliť veľkolepý nárast superbohatých v USA. Autori vo svojom historickom pohľade opisujú ekonomiku, v ktorej víťaz berie všetko. Koncom sedemdesiatych rokov, sa v USA pod demokratickým prezidentom a demokratickým kongresom uskutočnila veľká premena americkej politiky. S obchodnými ideológmi sa usilovali o to, aby zrušili predpisy a progresívne daňové politiky, ktoré pomohli zabezpečiť spravodlivé rozdelenie ekonomických výhod, prebehla deregulácia, dane pre najbohatších boli znížené a obchod zvíťazil nad pracovnou silou.
Odbory
Okrem ľavicových strán pôsobia ako kontrolóri najvyšších príjmov aj silné odborové zväzy. Odbory sa môžu zjednotiť s ľavicovými stranami a presadzovať rovnostárske politiky. V rámci firmy môžu združenia vyjednávať nielen o zvýšení mzdy, ale aj o znížení výkonnostných odmien a bonusov pre vedenie, či akcionárskej dividendy.
Jedna akademická štúdia zistila, že pomocou odborov sa podarilo znížiť odmeny vrcholových manažérov v USA o 12 %. Ďalšia zistila, že v amerických odvetviach s vyšším zastúpením odborov, bola priepasť medzi platmi výkonných pracovníkov a zamestnancov menšia. V mnohých medzinárodných štatistických štúdiách, sa uvádza miera odborovej organizovanosti za jednu z mála premenných, ktoré sú úzko spojené s nižšími podielom najvyšších príjmov. V tomto smere sa o pokrok zaslúžila prelomová práca a priekopnícky úsilie Thomasa Pikettyho a jeho spolupracovníkov.
Štúdie najvyšších príjmov zaznamenali v poslednom desaťročí pozoruhodný pokrok. Ale väčšinou sa zameriavajú na USA. Podrobnejšia analýza skúseností z iných krajín zatiaľ chýba. Nevieme, kto presne patrí v rôznych krajinách do skupiny percenta najbohatších, a ako sa ich politické preferencie líšia od ostatného obyvateľstva. Taktiež je potrebné podrobnejšie preskúmať rasové a rodové rozmery hierarchie rozdelenia príjmov v rôznych krajinách.
Viete prečo je výskyt duševných ochorení v Spojenom kráľovstve dvakrát vyšší ako v Nemecku? Prečo majú Američania trikrát väčší problém s hazardom, než Holanďania? A prečo je život detí na Novom Zélande o toľko horší ako v Japonsku? Ako to dokazuje táto priekopnícka štúdia, odpoveď na všetky tieto skutočnosti závisí od nerovnosti. Richard Wilkinson a Kate Pickettová presvedčivo preukázali, že menej rovnostárske spoločnosti sú na to vo všetko horšie. Nerovnosť nás ovplyvňuje aj individuálne, podpíše sa pod to, ako rozmýšľame, čo si myslíme, cítime a ako sa správame. Komplexný prehľad údajov a analýz je založený na empirickom preukázaní napríklad toho, že nízky sociálny status je spojený so zvýšenou úrovňou stresu a mierou úzkosti a depresie. A to úzko súvisí s nerovnosťou, ktorá tento stav vyvoláva. Autori zdôrazňujú, že spoločnosti založené na rovnostárstve, zdieľaní a reciprocite, vytvárajú oveľa vyššie úrovne blahobytu.
Vzhľadom na tieto presvedčivé dôkazy, nakoľko majú veľké príjmové rozdiely dopad na celý náš život, by sme tento fenomén nemali podceňovať. Čím lepšie pochopíme príčiny koncentrácie príjmov medzi najbohatšími v rôznych krajinách, tým efektívnejší budeme pri posudzovaní toho, čo sa dá vôbec urobiť na spomalenie, alebo dokonca zvrátenie tohto nežiaduceho stavu.
