oPeniazoch.sk, QZ Foto: getty images
Dosiahnutie stanovených cieľov sa vo firemnom sektore priamo zameriava na exponenciálne zvyšovanie jednorazového zisku pre akcionárov. Samotný rast je prirodzený a opodstatnený z hľadiska podpory udržateľnosti podnikateľského plánu, ale keď spoločnosť cíti tlak na to, aby jej fiškálne čísla rástli exponenciálne, ľudia a planéta sa razom dostávajú do úzadia.
"Dosiahli sme stanovené čísla?" Otázka, ktorú pravidelne kladie každý generálny riaditeľ na konci finančného štvrťroka. Napriek túžbe prinášať svojim zákazníkom skvelé produkty alebo zmysluplnú službu, táto otázka diktuje, čo firma podnikne najbližšie. Bez ohľadu na úmysly, etiku, morálku alebo kultúrne zázemie, vedúci predstavitelia sú povinní uprednostňovať zisky akcionárov. Každé obchodné rozhodnutie generálneho riaditeľa je podriadené tejto primárnej otázke.
Nie je to len firemný problém, aj vlády sa sním stretávajú v podobe metriky výkonnosti pomocou HDP. Povaha hrubého domáceho produktu sa zameriava na exponenciálny rast a produktivitu. To je dôvod, prečo vlády a firmy neuprednostňujú životné prostredie ani sociálne otázky. Jednoducho ich nepotrebujú, aby zvýšili svoj vnímaný HDP. Čokoľvek, čo sa neodráža v metódach založených na číslach, v podstate pre HDP ani neexistuje. Je to obyčajná obchodná fráza, "čo dokážeš zmerať na tom záleží ". Ale keď si položíme otázku, či sme dosiahli stanovené čísla, dostaneme len jednu odpoveď týkajúcu sa svetovej primárnej hodnoty: "Na tom vôbec nezáleží."
Odkiaľ vlastne pochádza tento nehumánny prístup? Pozrime sa na Zákon o zodpovednom kapitalizme, s ktorým vlani prišla senátorka Elizabeth Warrenová. Prináša pohľad na to, ako sa americká spoločnosť dostala k presadzovaniu ziskov akcionárov.
Počas väčšiny histórie krajiny, americké spoločnosti vyvážili svoje povinnosti voči všetkým svojim zainteresovaným stranám – zamestnancom, akcionárom, komunitám – vo firemných rozhodnutiach… Ale v osemdesiatych rokoch sa rýchlo uchytilo nová zmýšľanie: americké korporácie by sa mali sústrediť len na maximalizáciu návratnosti pre svojich akcionárov… Na začiatku osemdesiatych rokov najväčšie americké spoločnosti venovali akcionárom menej ako polovicu svojich ziskov a zvyšok opätovne investovali do firmy. Ale za posledné desaťročie veľké americké spoločnosti vyčlenili 93 % výnosov akcionárom – presmerovali bilióny dolárov, ktoré mohli ísť zamestnancom alebo na dlhodobé investície.
"Menej ako polovica ziskov", ktoré šli akcionárom namiesto zamestnancom alebo iným zainteresovaným stranám narástol na "93% výnosov". Kvôli takémuto nárastu dopytu v priebehu posledných desaťročí musia samozrejme spoločnosti prijímať rozhodnutia, ktoré dokážu uspokojiť tento (nový) trend. A najjednoduchším spôsobom, ako zvýšiť marže, je automatizácia. Najmä ak si uvedomíme, že ak nahradíme človeka strojom, znamená to prestať platiť zdravotné a poistné odvody, zároveň sa však môže zvýšiť produktivita a znížiť miera chybovosti.
V nedávnom článku The New York Times, "The Hidden Automation Program of the Davos Elite", autor Kevin Roose poznamenal, že "na celom svete vedúci predstavitelia vynakladajú miliardy dolárov na to, aby transformovali svoje podnikanie na digitalizované a vysoko automatizované operácie. Túžia po tom, aby im automatizácia priniesla tučný zisk. Umelú inteligenciu vnímajú ako Svätý grál úspor, možno tým, že by im na prevádzku stačilo namiesto tisícky pracovníkov len niekoľko desiatok."
Aký je ale skrytý odkaz tohto trendu? Prečo obviňovať elity, keď akcionárske právo a neoliberalistický postoj diktujú, že akcionári dnes očakávajú 93 % z výnosov, potom je samozrejmé že sa budete snažiť automatizovať každé jedno pracovné miesto, kde to len bude možné.
V istom zmysle by sme sa mohli poučiť z nárastu očakávaní akcionárov za posledných niekoľko desaťročí. Znamená to, že môžeme zastaviť hanobenie korporácií za dosiahnutie ziskov, keď sú k tomu právne zaviazané a presmerovať naše vášne k posunu základných ekonomických paradigiem, ktoré ničia ľudstvo zvnútra smerom von. Teda aspoň časť ľudstva, ktorá neočakáva 93 % výnosov.
Znamená to, že môžeme začať počúvať ľudí ako je napríklad novozélandský premiér Jacinda Ardern, ktorého rozpočet na dobré životné podmienky spolu s cieľom merať ekonomický pokrok nad rámec HDP, boli súčasťou tohtoročných debát v Davose na tému automatizácie. Môžeme sa tiež pozrieť na rastúci počet spoločností, ktoré chcú získať status Benefit Corporation (tiež známe ako B-Corp), teda spoločnosti ktorá prináša výhody pre všetky zainteresované strany v rámci svojho podnikania, od spotrebiteľov a talentov až po akcionárov a riaditeľov.
Musíme sa dozvedieť pravdu to tom, čo nás v skutočnosti do budúcnosti poháňa. Nie je to umelá inteligencia, globalizácia ani politický chaos. Je to privilegovaná, deštruktívna otázka. Je na čase, aby sme si priznali ako to je. "Naše čísla nás dosiahli."
Autorom je John C. Havens, výkonný riaditeľ globálnej iniciatívy IEEE pre etiku autonómnych a inteligentných systémov.
