oPeniazoch.sk, QZ;JECH Foto: SITA/AP
Príliš dlhý pracovný týždeň, alebo práca počas víkendov a voľných dní, negatívne ovplyvňuje život jednotlivca. To nie je žiadne prekvapenie, ale nová štúdia britských vedcov poukázala na to, že neovplyvňuje život mužov a žien rovnako.
Ekonomika založená na práci 24 hodín denne 7 dní v týždni by sa mohla zmeniť na prácu flexibilnú. Niektorí ľudia už prišli na chuť zdieľanej ekonomiky, v ktorej je práca na trvalý pomer ešte doplnená alebo nahradená prácou flexibilnou. Čoraz častejšie ľudia pracujú mimo "bežných pracovných hodín". To má ale vplyv na ich zdravie.
Výskum zistil, že u žien, ktoré pracovali viac hodín (definované ako 55 hodín alebo viac týždenne), rovnako ako u tých, ktoré pracovali väčšinu víkendov alebo dokonca každý, sa výrazne pravdepodobnejšie vyskytovali príznaky depresie ako u tých, ktoré pracovali menej hodín, alebo pracovali na čiastočný úväzok.
Údaje boli získané z britskej štúdie UK Household Longitudinal Study, ktorá sa sústredila na podsúbor údajov z obdobia rokov 2010 – 2012, pričom išlo o 11 215 mužov a 12 188 žien. Štúdia, vedená akademikmi z University College v Londýne, bola uverejnená v časopise Journal of Epidemiology & Community Health.
Muži mali v prieskume tendenciu pracovať dlhšie ako ženy, pričom takmer polovica pracovala dlhšie ako 35-40 hodín, čo sa v štúdii považovalo za kritérium štandardného pracovného týždňa. Menej ako štvrtina žien pracovala v štandardnom pracovnom týždni a polovica pracovala na čiastočný úväzok (len 15 % v prípade mužov). U mužov, dlhší pracovný čas nebol spojený so žiadnym významným nárastom depresívnych symptómov, čo bolo merané pomocou zdravotného dotazníka určeného na vyhodnotenie psychickej námahy.
Výskumní pracovníci zohľadnili okrem pohlavia aj ďalšie faktory, vrátane úrovne vzdelania, rodinného stavu, fyzickej náročnosti pracovného zaradenia, výskytu chronických ochorení a či mali respondenti deti. Hoci sa to tejto štúdie netýka, ženy s deťmi vo väčšej miere uprednostňovali prácu na čiastočný úväzok, často na úkor kariéry a postupov v rebríčku odmeňovania, zatiaľ čo muži mali tendenciu pracovať na plný úväzok, čo predstavuje časť zistenej asymetrie. Štúdia UCL zistila, že ak boli ženy vydaté a mali deti, s menšou pravdepodobnosťou pracovali dlhšie, zatiaľ čo muži v rovnakej situácii s väčšou pravdepodobnosťou volili dlhší pracovný čas.
Viac ako dve tretiny mužov a polovica žien pracovala cez víkendy. Pracovné víkendy mali vplyv na blaho mužov, ale len vtedy, keď boli zohľadnené aj iné faktory. Muži so "zlými psychosociálnymi pracovnými podmienkami", napríklad nespokojní so svojou mzdou alebo s pracovnou náplňou, ktorí pracovali aj cez víkend, mali podstatne vyššiu pravdepodobnosť depresie než zvyšok obyvateľstva.
Výskumníci predostreli hypotézu, že ženy, ktoré pracujú viac hodín, by mohli pracovať v priemyselných odvetviach ovládaných mužmi, zatiaľ čo pracovné víkendy sú pravdepodobne z množiny slabo zaplatených a náročných pracovných miest, ako je práca vo verejnej doprave, upratovanie a poskytovanie starostlivosti.
Upozornili tiež, že veľké množstvo práce nezapočítava to, čo musia ženy robiť mimo zamestnania. "Predchádzajúce štúdie zistili, že keď sa započítava aj neplatená domáca práca a starostlivosť, ženy pracujú v priemere dlhšie ako muži a že to súvisí so slabším fyzickým zdravím," píšu autori. Niektoré ženy z prieskumu pravdepodobne pracovali dlhé hodiny a potom sa vrátili domov a čakali ich starostlivosť o deti, domáce práci a iné povinnosti, o ktorých autori poznamenali, že by mohli byť užitočne preštudované v ďalšom výskume.
