oPeniazoch.sk, conversation Foto: SITA/AP
Mier a prosperita patrili vždy k hlavným cieľom európskej integrácie. Zakladatelia EÚ pokladali európsky projekt za spôsob, ako skrotiť nacionalistické vášne tým, že budú prevládať spoločné obchodné záujmy. Spoločný politický a hospodársky subjekt by zaručil mier a hospodársky pokrok.
Francúzsky minister zahraničných vecí, Robert Schuman, 9. mája 1950 vo svojom vyhlásení povedal, že združovanie uhoľnej a oceliarskej výroby v západnom Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Luxembursku a Belgicku malo dvojitý cieľ. "Prispieť k zvyšovaniu životnej úrovne a podpore mierových úspechov ". Keď bola v r. 1957 podpísaná Rímska zmluva, článok 2 výslovne hovoril o "zvyšovaní životnej úrovne". Preskočme 70 rokov a pozrime si oficiálnu stránku Európskej únie. Nájdeme tam vyhlásenie, že "EÚ dosiahla pol storočia mieru, stability a prosperity".
Rast samozrejme aj naďalej zostáva vo všeobecných cieľoch EÚ. Cieľom dôležitého lisabonského programu z roku 2000 bolo urobiť z európskeho hospodárstva "najkonkurencieschopnejšiu a na vedomostiach založenú ekonomiku na svete, schopnú udržateľného hospodárskeho rastu s väčším počtom a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociálnou súdržnosťou". Všetkých sedem hlavných iniciatív prijatých v rámci stratégie Európa 2020 sa týkalo aj rastu – inteligentného rastu, udržateľného rastu a inkluzívneho rastu.
Je však takýto prístup správny? Odpoveď prináša nový prieskum, zverejnený v ekonomickom časopise Kyklos, v ktorom odborníci z Centra európskych politických štúdií v Bruseli a University of Southern Denmark skúmali, či vstup do EÚ v minulosti v priemere skutočne zvýšil domácu hospodársku dynamiku počas niekoľkých desaťročí. Stručne povedané, s najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak nie je.
Ekonómovia Thomas Barnebeck Andersen, Mikkel Barslund a Pieter Vanhuysse použili množstvo rôznych empirických stratégií, rôznych časových období od šesťdesiatych rokov do roku 2015, rôznych vzoriek krajín a rôznych súborov údajov. Porovnávali rast EÚ s USA a s porovnateľne bohatými krajinami OECD mimo EÚ. Porovnávali rast bývalých sovietskych satelitov vo vnútri a mimo EÚ a tiež sa zamerali na rast v rôznych krajinách v rámci EÚ. Záver je jednoznačný, nedokázali preukázať jasnú prémiu, ktorá vyplýva z rastu počtu členov bloku. EÚ fungovala zhruba porovnateľne s krajinami, ktoré do bloku nepatria, a v niektorých prípadoch bol dosiahnutý výkon dokonca slabší.
Neschopnosť prieskumu nájsť významný pozitívny ekonomický prínos z členstva v EÚ je v priamom rozpore s mnohými oficiálnymi správami, ktoré prichádzajú s opačným záverom. Napríklad v správe OECD o Brexite sa tvrdí, že EÚ nepatrne prispievala k britskej prosperite. Dánska vláda nedávno zadala štúdiu, v ktorej sa zistilo, že členstvo v EÚ vytvorilo oveľa bohatšie Dánsko. Holandská kancelária pre analýzu hospodárskej politiky, ktorá je samostatnou časťou holandského ministerstva hospodárstva, zistila, že členstvo v EÚ pomohlo Holandsku stať sa oveľa bohatším. Ale pre každú krajinu, ktorá dosiahla lepšie výsledky ako priemer, musí existovať ďalšia, ktorá sa dosiahla výsledky horšie. Zaujatie pozitívneho postoja k účinkom členstva v EÚ ohľadom rastu odborníci zo štúdie považujú prinajmenšom za neprimerané.
HDP je slabá metrika pre meranie ekonomického efektu v porovnaní s novými fenoménmi ako je napríklad rozšírenie Facebooku, či inteligentných telefónov. Navyše príčina a dôsledok sú príliš zložité, aby sa ekonomické výhody EÚ dostatočne zachytili pomocou údajov. Ale ak je niektorý z výsledkov prieskumu skutočne pravdivý, znamená to, že by sme mali zostať agnostickí o vplyve rastu EÚ.
To by znamenalo, že EÚ môže vytvárať a presadzovať rovnaké podmienky v oblasti regulácie, ale nemá žiaden mimoriadny plán pre politiky rastu. Politiky zamerané na riešenie konkrétnych obmedzení rastu v jednotlivých krajinách musia byť prispôsobené miestnemu kontextu, a preto ich môžu presadzovať len národné vlády.
EÚ prispela okrem iného k ochrane spotrebiteľa, k bezpečnosti na pracovisku, k regionálnej konvergencii a k ochrane ústavných práv. EÚ poskytuje občanom Európy veľa priamych výhod, všetko v závislosti od uhla pohľadu. Právo študovať, pracovať, cestovať a žiť v akejkoľvek krajine EÚ je právo, ktoré mnohí Európania vysoko oceňujú. Ak by sme sa sústredili výlučne na hospodársky rast zrejme všetky tieto veci do úvahy brať nebudeme. Ale nič z toho neznižuje dôležitosť toho, čo je kľúčovou zložkou logiky celej EÚ a jej pokračujúcich úspechov. Ak EÚ nedokáže priniesť prosperitu, mohla by sa tým výrazne ovplyvniť budúcnosť celého projektu.
