Najskôr likvidujeme, potom zachraňujeme: Startupy, ktoré sa rozhodli zmeniť zabehnuté procesy

Diskusia 2  
Najskôr likvidujeme, potom zachraňujeme: Startupy, ktoré sa rozhodli zmeniť zabehnuté procesy
Zdroj: HOR
Foto: SITA/AP;pivotBio;TASR/O.Ondráš


20. 2. 2019 - Ekosystémové inžinierstvo má zachrániť oceány a pôdu. Startupy, ktoré sa zameriavajú na modernizáciu procesov výroby hnojív a chemikálií, čistenie oceánov, alebo obnovu lesov sa úspešne presadzujú na trhu. Vieme ešte vôbec s pomocou moderných technológií zvrátiť ekologické pohromy a pomalé procesy, ktoré postupne devastujú prírodu?

Ľudstvo svojim pôsobením, ťažbou surovín, spracovaním materiálov a ich používaním nepriamo spôsobuje zmeny, ktoré môžu viesť k záhube života na Zemi. Dnes vieme umiestniť satelity na obežnú dráhu, sledujeme pohyb robotických vozidiel na Marse, ale mnohé pozemské procesy používame nezmenené aj 300 - 400 rokov.

Jedným z takýchto výrobných spôsobov je takzvaný Haber-Boschov proces výroby dusíkatých hnojív, ktorý sa datuje na počiatok 20. storočia. Tento spôsob výroby využíva zemný plyn ako základnú surovinu a je pomerne náročný na technológie, využíva teploty 400 – 500 °C, katalyzátory a tlakové nádoby. Ročná globálna produkcia dusíkatých hnojív vyrobených Haber-Boschovou metódou je zhruba 450 miliónov ton a spotrebuje sa na ňu 3 - 5 % ročnej kapacity vyťaženého zemného plynu.

Vedci hovoria, že až 80 % dusíkatých látok v ľudskom tele v súčasnosti pochádza z dusičnanov vyrobených na hnojivo. Dopad na životné prostredie je však negatívne citeľný vo forme otepľovania atmosféry a v znečistených oceánoch. Okrem ohrevu atmosféry sa dažďom a odplavením dostávajú zvyšky dusičnanov do morí, kde spôsobujú nadmernú produkciu zelených chalúh a znižujú okysličenie vody.

Najskôr likvidujeme, potom zachraňujeme: Startupy, ktoré sa rozhodli zmeniť zabehnuté procesy

Preto s novým spôsobom výroby dusíkatých hnojív prichádza spoločnosť Pivot Bio zo San Franciska. Firma bola založená v roku 2010 a do tejto chvíle od investorov vyzbierala viac ako 86 miliónov USD. Na jeseň 2018 do tohto startupu zainvestoval aj fond Breakthrough Energy Ventures, ktorý je spoločnosťou takých investorov ako Bill Gates, Jack Ma, Richard Branson alebo Jeff Bezos.

Pivot Bio prináša riešenie prísunu dusičnanov pre rastliny formou mikróbov, ktoré sú schopné počas rastu plodín dodávať do ich koreňového systému potrebné množstvo dusíka. Na rozdiel od hnojiva dodávaného do pôdy, neohrozuje jeho dávkovanie dážď a erózia, pretože mikróby Pivot Bio sú prirastené ku koreňom „hosťovskej“ rastliny. Tieto mikróby absorbujú z atmosféry obsiahnutý dusík a vylučujú ku koreňom pre rast plodín potrebný amoniak.

Najskôr likvidujeme, potom zachraňujeme: Startupy, ktoré sa rozhodli zmeniť zabehnuté procesy

Spolu s jedným z prvých investorov, firmou Monsanto Growth Ventures, sa dnes realizujú testy na plochách osiatych kukuricou a v tomto roku plánuje Pivot Bio priniesť prvé dodávky pôdneho postreku obohateného o mikróby na komerčný trh. Súčasné výsledky hovoria, že aplikáciou mikróbou do pôdy sa znižuje potreba hnojenia dusíkatým hnojivom až o 25 %. Firma pracuje na vylepšení účinnosti jej kultúr, tak aby nebolo potrebné žiadne prihnojovanie.

Najskôr likvidujeme, potom zachraňujeme: Startupy, ktoré sa rozhodli zmeniť zabehnuté procesy

Iný problém spojený s ľudskou činnosťou a poľnohospodárstvom sa rozhodla riešiť firma DroneSeed. Firma chce inovovať iný proces, ktorý ľudstvo používa stáročia a vyžaduje pomerne vysoké nasadenie ľudskej práce. Ich argumenty hovoria, že od roku 1990 sa celosvetovo vyklčovalo a vypálilo viac ako 120 miliónov hektárov lesných plôch. Pre ilustráciu, je to približne celková plocha Juhoafrickej republiky. Požiare lesov trápia každoročne Kaliforniu, Grécko, Španielsko a mnohé iné krajiny. Obnoviť les po požiari, či inej katastrofe je proces, na ktorý bolo doteraz potrebné najať lesných robotníkov, zabezpečiť sadenice zo škôlok a vynaložiť náklady na prepravu do zložitých terénov. DroneSeed túto úlohu dokáže efektívnejšie vyriešiť pomocou letky 15 dronov, ktoré koordinovane vzlietnu nad plochu a pomocou „paintballovej“ technológie vystreľujú k zemi kapsule obsahujúce semienka stromov. To, čo jeden lesný robotník dokáže zasadiť za jeden deň, zvládne jeden operátor s 15 dronmi za dve hodiny.

Najskôr likvidujeme, potom zachraňujeme: Startupy, ktoré sa rozhodli zmeniť zabehnuté procesy

Pre úspech výsadby touto metódou zavádza DroneSeed do praxe modelovanie povrchu a strojové učenie. To umožňuje, aby každým preletom nad zložitým lesným územím drony „zmúdreli“. Ako tvrdia zástupcovia DroneSeed, letka 6 dronov dokáže toľko, ako jeden vrtuľník nasadený na postrek lesa. Firma využíva na svoje zásahy upravené bežne predávané veľké drony s rozpätím až 2,5 metra, na ktoré dokonca získala oprávnenie od leteckého úradu, pretože s nákladom sadeníc, či postreku, váži jeden takýto dron viac ako 25 kg.
 


Postreky sú ďalšia činnosť, ktorú DroneSeed dokáže dodať efektívnejšie ako tradičné letecké postrekovanie, pretože dron sa dostane aj na miesta, ktoré by väčšie lietadlo nepokrylo. Nehovoriac o tom, že ročne sa pri postrekoch lesov v USA stane 800 - 1000 leteckých havárií, pretože vrtuľníky operujú v relatívne zložitom teréne a lietajú vo výškach okolo 30-50 metrov nad povrchom.

Treťou aktivitou je monitorovanie lesov a meranie poškodených porastov škodcami, ako je aj u nás dobre známy lykožrút. DroneSeed so sídlom v Seattli zatiaľ od investorov na svoje aktivity vyzbieral zhruba 8 miliónov USD.