Daňový mantinel: Turistické destinácie chcú návštevníkov, ktorí aj niečo minú

Diskusia 2  
Daňový mantinel: Turistické destinácie chcú návštevníkov, ktorí aj niečo minú
Zdroj: QZ
Foto: SITA/AP


18. 2. 2019 - Krajiny a mestá sa vo všeobecnosti pokúšali podporiť cestovný ruch na základe predpokladu, že dovolenkármi a turistami utratené peniaze podporia hospodársky rozvoj. Ale niektoré obľúbené destinácie už dosiahli svoj limit. Nové dane v Benátkach, Amsterdame, Bali, Edinburgu a na Novom Zélande majú slúžiť na to, aby dostali turizmus do únosných medzí a zároveň odradili od návštevy určitý druh cestujúcich.

Mestské centrá sú upchaté húfmi návštevníkov, vytvárajúcich  zápchy. Historické pamiatky sú poškodzované samoľúbymi návštevníkmi so selfie tyčkami. Aby toho nebolo málo, mnohí z týchto turistov ani veľmi nemíňajú. Používajú rôzne aplikácie na dodržanie rozpočtových nákladov na minime. Z výletných lodí vystupujú s plnými žalúdkami, aby sa po meste poprechádzali a potom sa vrátili do svojich bufetov. Neraz sa vzdajú hotelového ubytovania v prospech lacnejšej verzie vo štvrtiach, ktoré boli kedysi výlučne doménou miestnych obyvateľov.

To je dôvod, prečo rastú turistické dane v mnohých destináciách po celom svete. Môžu byť vyberané prostredníctvom vízového procesu, ako samostatný poplatok na letisku, alebo ako súčasť letenky, či lístka na výletnú loď. Nie sú ničím novým. Historicky sa však používajú na financovanie turistického ruchu a cielených marketingových kampaní, aby sa do krajiny vybralo ešte viac ľudí.

Dnes sa však vyššie turistické dane využívajú skôr na obmedzenie turistiky. Chcú si jednoducho vybrať cestujúceho s vyššou hodnotou, takého, ktorý aj minie nejaké peniaze. Príkladom sú Benátky, ktoré už dlhé roky bojujú s tým, ako príliv návštevníkov vytláča miestnych obyvateľov. Navyše, okrem novej turistické dane, starosta zaviedol nové opatrenia zamerané na zmiernenie správania sa turistov a ich vplyv na mesto.

Daňový mantinel: Turistické destinácie chcú návštevníkov, ktorí aj niečo minú

Ďalším príkladom ako tieto dane fungujú je Amsterdam. Začiatkom januára tam zaviedli dennú turistickú daň vo výške 8 eur na osobu. O týždeň neskôr už dve plavebné linky oznámili, že už nebudú v prístave zastávku. Vo februári nasledovali ďalšie. Títo turisti z výletných lodí neostávajú v hoteloch ani v miestnych reštauráciách. Prečo by aj, keď na palube na nich čaká komplet strava?  Navyše z mesta odídu pomerne rýchlo. Napriek tomu, že novozavedené dane nie sú vysoké, v cene pár pív, postačili na to, aby odklonili cenovo citlivé výletné lode. Amsterdam tak získal efektívny spôsob, ako povedať: "vďaka, ale nemáme záujem."

Daňový mantinel: Turistické destinácie chcú návštevníkov, ktorí aj niečo minú

Nie všetky tieto turistické poplatky majú za cieľ odradiť turistov od návštevy. Bali chce vyberať poplatok vo výške približne 10 dolárov, ktorý použije na zachovanie životného prostredia a balijskej kultúry. Jakarta uvádza, že úradníci sa nesnažia odháňať cestujúcich, väčšinou z Austrálie a Číny, ale vnímajú to ako spôsob, aby turisti prispeli k zachovaniu miestnej kultúry.

Pohľad na nadmerný turizmus je často zjednodušený, je ľahké obviňovať samotných turistov alebo spoločnosti, ktoré narúšajú odvetvie, ako napríklad Airbnb. Ale faktory, ako je nárast nízkonákladových leteckých spoločností, rast plavebného priemyslu a neúspech niektorých vlád pri zabezpečovaní trvalého rastu zohrávajú svoju úlohu. A keďže demokratizácia cestovania pokračuje, úradníci budú naďalej čeliť rovnakému hlavolamu. Môže byť destinácia prínosom pre turistov bez toho, aby úplne zničila to, čo je na nej príťažlivé?