EÚ bude skúmať vplyv priamych zahraničných investícií na bezpečnosť

Európsky parlament schválil zriadenie prvého mechanizmu Európskej únie na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti a ochrany strategických sektorov.

Európska únia bude skúmať vplyv priamych zahraničných investícií na bezpečnosť. Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil zriadenie prvého mechanizmu EÚ na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti a ochrany strategických sektorov. Na základe schváleného nariadenia by sa pri priamych zahraničných investíciách z tretích krajín do EÚ malo preverovať, či môžu ohroziť jej strategické záujmy.

Nová právna úprava sa podľa EP zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Europoslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.

„Európa, ktorá chráni, sa stáva realitou. Tento mechanizmus je konkrétnym krokom proti hrozbám voči nášmu priemyslu, technológiám a strategickým záujmom. Podarilo sa nám ho zriadiť rýchlo, a to napriek citlivosti témy, istej zdržanlivosti a bezprecedentnému tlaku,“ povedal spravodajca Franck Proust. „Európa ostáva otvorená zahraničným investíciám, zároveň však preberá kontrolu nad svojim osudom,“ uviedol spravodajca.

Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií, v rámci ktorej sa jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcim do iného členského štátu. Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.

„Investície, ktoré do Európskej únie prichádzajú z krajín, ako je Rusko a Čína, a týkajú sa energetických, informačných, či iných strategických odvetví, musia byť preverované aj z hľadiska možných bezpečnostných rizík. Posledné prípady investícií z Číny sú toho najlepším dôkazom,“ upozornil poslanec Ivan Štefanec.

Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla 5. marca. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, účinnosť nadobudne o osemnásť mesiacov neskôr.

Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti iba štrnásť členských štátov EÚ. Ide o Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície do EÚ majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované.

Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií do EÚ dramaticky zmenili. Čoraz viac investícií smeruje do EÚ z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády tretích krajín.