oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Podľa vyhlásení Jeffa Bezosa sa už tento rok dostanú prví cestujúci „kozmickí turisti“ na okraj vesmíru.
Blue Origin – tajomstvami opradený projekt Jeffa Bezosa nás chce voziť na výlety do kozmického priestoru a dlhodobo pripravuje kolonizáciu Mesiaca. Tak trochu v tieni Muskovho projektu Space-X sa Blue Origin môže pochváliť tým, že ich raketa bola prvá, ktorá dokázala v roku 2015 vzlietnuť a vertikálne pristáť na miesto vzletu.
Peniaze, ktoré dokáže Bezos zarobiť predajom časti svojich akcií v Amazone míňa okrem iných aktivít najmä na vývoj rakety New Shepard. V rámci svojich aktivít sa Blue Origin už môže pochváliť rôznymi míľnikmi, ako boli úspešné dva lety ich lode, testy pristávacích modulov a počas prác na kozmických komponentoch napríklad vyvinuli špeciálne ložiská, ktoré majú rotujúce komponenty od seba oddelené tekutinou pod vysokým tlakom. Takéto ložiská lepšie odolávajú tlakom počas vzletu a pristátia kozmických rakiet.
Podľa vyhlásení Jeffa Bezosa sa už v roku 2019 dostanú prví cestujúci „kozmickí turisti“ na okraj vesmíru. Kabína na vrchu rakety New Shepard je vybavená šiestimi sedadlami a pasažieri budú mať možnosť zažiť asi 4 minúty bezváhového stavu. Celý let bude trvať zrejme 11 minút a cestujúci poletia bez „profesionálnej posádky“, celý vzlet a návrat bude automatizovaný. Ceny za tieto výlety ešte neboli zverejnené, ale za takýto zážitok sa zrejme bude platiť 200 000 USD za osobu a let.
Spoločnosť Blue Origin dnes zamestnáva približne 1.500 odborníkov, ktorí v niekoľkých montážnych halách pracujú na stavbe lodí, vývoji motorov, kompletizácii pristávacích modulov a kapsúl. Firmu založil Bezos v roku 2000 a je ďalším dôkazom jeho dlhodobého myslenia, podobne ako 10 000 ročné hodiny.
V auguste 2018 sa Blue Origin dostala na zoznam 6 súkromných firiem, ktoré od americkej vesmírnej agentúry NASA získali granty v celkovej hodnote 44 miliárd USD.
Pre Blue Origin bolo určených 13 miliónov, pri čom sú určené na 2 rozvojové programy špičkových technológií. Jedným je vývoj pohonných jednotiek pre rakety, ktoré majú využívať hlboko zmrazenú – takzvanú kryogenickú pohonnú hmotu. Druhý program je systém senzorov, ktoré majú umožniť pristátie lode na akomkoľvek povrchu a mieste Mesiaca.
Grantový program NASA je jedným z mnohých dôkazov toho, ako vyspelé krajiny dotujú vývoj zložitých zariadení a technológií v súkromnom sektore. Bez vládnych peňazí by sa takéto výskumné projekty nedali z privátnych zdrojov financovať, pretože výsledok je neistý a príliš časovo vzdialený. Komerčné využitie takýchto projektov je možné snáď v budúcnosti, no presný spôsob využitia je nám ešte dnes neznámy. Podobne ako kryogenická pohonná hmota boli vládnymi peniazmi podporené vývojové práce na solárnych paneloch či LEDiódach. Bez peňazí ministerstva energetiky USA, či úradu zdravotníctva USDA by sme dnes nemali ani magnetickú rezonanciu v nemocniciach a nepoznali by sme bezlaktózové mlieko.
