oPeniazoch.sk, ČTK Foto: getty images
Počas dvoch rokov dostávalo 2000 fínskych nezamestnaných vo veku od 25 do 58 rokov každý mesiac 560 eur. Tento základný garantovaný príjem nemuseli zdaniť. Pokus skončil 31. decembra 2018. Predbežné výsledky ukázali, že rozdávanie peňazí k vyššej zamestnanosti nevedie.
Konečné závery z pokusu sa zatiaľ vyvodiť nedajú, pretože ešte neboli vyhodnotené všetky údaje, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na fínskej expertov. "Príjemcovia základného garantovaného príjmu vykazujú menej stresových príznakov a problémov s koncentráciou a zdravím než porovnávacia skupina," povedala vedúca výskumu Minna Ylikännöová z fínskeho inštitútu sociálneho zabezpečenia Kela. "Okrem toho viac dôverovali svojim vlastným možnostiam spoločenského uplatnenia," povedala odborníčka.
Na pracovnom trhu sa však žiadne podstatné rozdiely neprejavili. Príjemcovia základného príjmu pracovali v prvom roku experimentu v priemere zhruba rovnaký počet dní ako ľudia z kontrolnej skupiny, povedal Ohto Kanninen z výskumného centra pre zárobkovo činných pracovníkov. Príjemcovia si nenašli ani lepšiu, ani horšiu prácu.
Experiment so základným príjmom spustila vláda centristického premiéra Juhy Sipilä. Cieľom bolo zistiť, či je možné zjednodušiť sociálny systém a motivovať viac k práci. Fínsko sa tak stalo prvou krajinou na svete, ktorá otestovala zaručený príjem na celonárodnej úrovni. O zavedení základného príjmu sa diskutuje v niekoľkých krajinách vrátane napríklad Nemecka. Na celoštátnej úrovni garantovaný príjem pre všetkých občanov odmietli v roku 2016 v referende Švajčiari. Podľa návrhu sa malo rozdávať 2500 frankov mesačne bez ohľadu na to, či dotyčný pracuje, alebo je nezamestnaný. V prípade zavedenia by Švajčiarsko zrušilo všetky sociálne dávky, podpory a príspevky.
