oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: twitter N. Smith
Ekonomická história nepatrí k prestížnym odborom, historici zvyčajne nedostávajú Nobelove ceny. Ekonóm Noah Smith ale tvrdí, že pre pochopenie ekonómie a správania sa celej spoločnosti ide skutočne o veľmi dobrý nástroj.
"Prečo napríklad Čína v minulosti tak zaostala za Západom na technologickej a ekonomickej úrovni?" Kladie si otázku Noah Smith na stránkach Bloomberg. Ešte pred dvesto rokmi bola bohatšia než Západ, ale na začiatku dvadsiateho storočia sa už musela vyrovnávať s chudobou a išlo celkovo o slabú krajine. Príčiny nebudeme nikdy poznať s úplnou istotou, ale napríklad Robert Allen tvrdí, že významnú úlohu zohrala výšky miezd. V Európe boli mzdy oveľa vyššie ako v Číne, a to nútilo európske firmy inovovať a automatizovať. Lacné stroja tak v Európe postupne nahrádzali drahú pracovnú silu, čím sa posúval technologický rozvoj. Európa nakoniec získala dominantné postavenie vo svetovej ekonomike. Táto teória má podľa Smitha veľa kritikov, ale môže byť relevantná aj pre súčasnú svetovú ekonomiku. Globalizácia totiž povolila stavidlá lacnej pracovnej sily, čo môže byť príčinou menšej ochoty zo strany firiem investovať do nových technológií.
Podľa Smitha má pohľad do histórie veľký prínos, vrátane toho, že drží ekonómov v realite a oberá ich o možnosť nechať sa uniesť "teoretickými fantáziami, ktoré si sami vytvorili". Pridáva aj príklad. Ak niektorý makroekonóm študuje správanie sa inflácie, okrem modelov mu v značnej miere pomôžu aj skutočné fakty o správaní sa inflácie a nastavenie monetárnej politiky v minulosti.
Barry Eichengreen na základe výskumu monetárnej histórie tvrdí, že prechod od fiat mien ku kryptomenám je nepravdepodobný. A Rob Gillezeau zistil, že programy sociálnej podpory znížili intenzitu nepokojov, ktoré sužovali americké mestá v šesťdesiatych rokoch.
"Mali by sme všetci pochopiť, že ekonomická história je príliš zanedbávaná," uzatvára Smith s tým, že takto sa len ťažko dokážeme poučiť z chýb, ktorých sme sa v minulosti dopustili.
