oPeniazoch.sk, marketwatch Foto: YT/FED;bloomberg
Profesorka na MIT, Kristin Forbesová, je znepokojená opatreniami prijatými na posilnenie globálneho finančného systému po kolapse pred desiatimi rokmi. Banky sú dnes na tom lepšie, ale riziko sa presunulo inam.
Kristin Forbesová, ktorá predtým pracovala v Svetovej banke, pre americké ministerstvo financií aj Morgan Stanley, uznáva, že sme prešli dlhú cestu, ale tiež varuje, že "je potrebné urobiť viac, pokiaľ ide o monitorovanie nových zraniteľností ako sa jednotlivci, banky a iné firmy prispôsobujú a posúvajú rizikové expozície mimo regulačného rámca."
Uznáva, že nariadenia prijaté za ostatné obdobie majú zmysluplný význam, "najmä tým, že požadujú, aby banky v znamení ostatnej krízy boli lepšie kapitalizované." Ale zatiaľ čo banky sú bezpečnejšie, riziká sa môžu posunúť inam. Podľa nej konkrétne zraniteľnosti spočívajú v "tieňových" finančných systémoch – hedžových fondoch, penzijných fondoch, poisťovniach, sekuritizačných nástrojoch, hypotekárnych fondoch atď.
"Väčšina nariadení sa zameriava na banky a ponecháva tieto" tieňové "inštitúcie mimo regulačného rámca. Alebo sú pod dohľadom iných orgánov, ktoré sú zvyčajne menej výkonné, prijímajú menej prísne predpisy a sú menej zamerané na riziká na makroúrovni," píše Forbesová v American Economic Review. Ako príklad poukázala na to, že ak prísnejšie predpisy o hypotekárnych expozíciách bánk prinútia spotrebiteľov k iným zdrojom financovania, ako sú dôchodkové fondy, do problémov by sa dostal ďalší kľúčový sektor trhu s nehnuteľnosťami.
Podľa Forbesovej to majú v rukách regulátori, aby napriek významným zlepšeniam našli spôsoby, ako predísť ďalšej kríze. Aby sa ekonómovia nemuseli neskôr klásť otázky, prečo to nikto nevidel. Naráža na britskú panovníčku, ktorá sa to spýtala počas diskusie v nadväznosti na krízu v roku 2008.
