Grant Thornton Slovensko: V podpore výskumu a vývoja sme na chvoste EÚ, inšpirujme sa Rakúskom

Diskusia 5  
Grant Thornton Slovensko: V podpore výskumu a vývoja sme na chvoste EÚ, inšpirujme sa Rakúskom
Zdroj: Grant Thornton
Foto: TASR/Jaroslav Novák;Grand Thornton


5. 2. 2019 - Chýbajúce pravidlá, korupcia a pofidérne rozdeľovanie verejných zdrojov na vedu a výskum – napríklad 300 mil. eur v roku 2016 za ministra Plavčana či 33 mil. eur za ministerky Lubyovej. Aj to je vizitka Slovenska, s ktorou sa zaradilo v podpore výskumu a vývoja k najslabším v EÚ.

Kým susedné Rakúsko podľa Eurostatu investuje 3,16 % HDP, Slovensko je s investíciami 0,88 % spolu s Rumunskom (0,5 %), Lotyšskom (0,51 %), Maltou (0,55 %) a Cyprom (0,56 %) medzi poslednými. „Superodpočet rozhodne nestačí. Ak majú investície do výskumu prospievať ekonomike, musí sa Slovensko v prvom rade zbaviť korupcie a zaviesť transparentný systém prideľovania dotácií,“ hovorí rakúsky daňový expert a managing partner Grant Thornton Slovensko Wilfried Serles.

Dvakrát viac na výskum a vývoj je nevyhnutnosť
Ak chce Slovensko zostať konkurencieschopné a zmeniť sa z montážnej dielne na modernú ekonomiku, je potrebná zásadná zmena školstva aj výskumu a vývoja spolu so zavádzaním nových technológií. Podľa Serlesa je potrebných viac financií na univerzitný výskum a vývoj, ako aj výrazne lepšiu spoluprácu škôl a firiem. „Podpora inovácií na Slovensku sa musí zásadne zmeniť. Ak sa to podarí, mohli by sa investície do vedy a výskumu na Slovensku v najbližších piatich rokoch zdvojnásobiť. No všetko niečo stojí, v tomto prípade by sa zvýšili ročné výdavky o 1,5 mld. eur.“

Rakúsky systém stojí na klastroch a transparentnosti
Vzorom pre budúcnosť môže byť susedné Rakúsko, ktoré za posledných 10 rokov (2007 – 2017) zvýšilo výdavky na výskum a vývoj z 2,42 % na 3,16 % HDP, čo je najviac v celej EÚ. Základom rakúskeho modelu sú tzv. kompetenčné centrá, v ktorých prebiehajú spoločné výskumné projekty univerzít a vedeckých centier s podnikateľským sektorom. Týchto centier je v Rakúsku vyše 50, pôsobí v nich 3 500 firiem so 420-tisíc zamestnancami. „Vznik týchto klastrov umožnila vysoko profesionálna organizácia podpory vývoja, riadená štátnou inštitúciou pre spravovanie financií pre výskum a vývoj. V Rakúsku sa pritom podpora rozdeľuje na základne prísnych kritérií a pod dohľadom nezávislej komisie,“ hovorí W. Serles.

Grant Thornton Slovensko: V podpore výskumu a vývoja sme na chvoste EÚ, inšpirujme sa Rakúskom

Dĺžka projektov je 3 až 10 rokov a majú rôznu úroveň spolufinancovania podľa veľkosti. Pri menších výskumoch štát financuje 40 – 50 % v maximálnej výške 0,45 mil. eur ročne. Pre stredné projekty je to 1,5 mil. eur ročne, ktoré pokryjú až 55 % nákladov, a pre najväčšie projekty je možné získať podporu až 5 mil. eur, teda pokrytie až pre 60 % celého projektu.

Rakúsky spôsob podpory výskumu sa dnes v Európe považuje za vzorový. „Systém zásadne prispel k tomu, že sa prostriedky rozdeľujú transparentne, podľa jasných kritérií a pri férovej súťaži. Investície do výskumu a vývoja sa pretavili do inovačného prínosu pre rakúske hospodárstvo. Príkladom je automobilový priemysel. Aj keď v Rakúsku nie je jediná automobilka, dokáže tento sektor dosiahnuť ročné tržby 40 miliárd eur, čo je viac ako na Slovensku,“ vysvetľuje Wilfried Serles.


Rakúsky model vo faktoch

Odstupňovanie finančnej podpory pre výskumné projekty

  • spolufinancovanie 40 - 50% v max. výške 0,45 mil. eur ročne
  • spolufinancovanie do 55% v max. výške 1,5 mil. eur ročne
  • spolufinancovanie do 60% v max. výške 5 mil. eur ročne