Európa zaostáva za USA: Málo inovácií, málo investícií

, voxeu.org Foto: SITA/AP

Európa riskuje zaostávanie za globálne konkurenciou. V čase radikálnej technologickej transformácie sú investície európskych firiem nízke, píše ekonómka Debora Revoltella z Európskej investičnej banky.

V porovnaní s USA bolo ekonomické oživené európskej ekonomiky relatívne slabé. Po finančnej kríze sa navyše prehĺbila priepasť medzi investíciami amerických a európskych spoločností do strojov a vybavenia. Sčasti ide o odraz nárastu americkej ťažby ropy z bridlíc, avšak aj tak tento vývoj vyvoláva pochybnosti, či bude Európa schopná držať tempo v čase, keď prebiehajú rýchle technologické zmeny.

Za USA Európa zaostáva tak na strane hmotných, ako aj na strane nehmotného majetku. Na strane nehmotných aktív sú americké investície v pomere k HDP sústavne vyššie. Po kríze sa začal prehlbovať aj rozdiel v prípade hmotných aktív.

"Európske firmy stále nechápu význam rôznych foriem nehmotného majetku," tvrdí ekonómka s tým, že softvér, zručnosti či transformácia organizácií tvorí stále podstatnejšiu súčasť nového digitálneho sveta. Platí to o výrobnom sektore aj o službách. V USA je zjavný väčší podiel investícií do softvéru, vzdelávania a transformácie organizácií. Európske spoločnosti majú väčšiu tendenciu investovať do strojov a zariadení, a to najmä vo výrobnom sektore.

V EÚ je tiež relatívne menej firiem, ktoré inovujú a len sa zameriavajú na kopírovanie inovácií od iných. Najviac v tejto oblasti v porovnaní s USA zaostávajú novo vznikajúce spoločnosti, čo je "symptóm statického systému, v ktorom len málo nových firiem nahrádza tie staré". Jednou z príčin tohto stavu je finančný systém, ktorý je v Európe postavený na bankách. Tie nemajú skúsenosti ani ochotu financovať inovácie a nehmotné aktíva, čo sa následne prejavuje vo vyššie popísanom zaostávaní Európy za Spojenými štátmi.

Podľa ekonómky 77 % európskych firiem považuje za brzdu svojho ďalšieho rozvoja nedostatok ľudí s potrebným vzdelaním a zručnosťami. Slabou stránkou sú aj investície do infraštruktúry, ktoré teraz v EÚ dosahujú 1,7 % HDP. Nachádzajú sa tak na 75 % úrovne z obdobia pred finančnou krízou a podľa ekonómky tento stav nie je odrazom toho, že by európska ekonomika bola týmito investíciami už saturovaná.

Revoltella vidí riešenie, okrem iného, v európskej spolupráci, ktorá bude alokovať národné úspory tam, kde budú využité najproduktívnejším spôsobom. To znamená podporovať finančnú integráciu a bankovú úniu a tiež využívať zdroje Európskej investičnej banky. Nutné je ďalšie prehlbovanie jednotného trhu a zvyšovanie jeho efektivity. EÚ by tiež mala vhodným regulačným prostredím podporovať mladé firmy a uľahčovať ich vstup na trh.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy