oPeniazoch.sk, HOR Foto: getty images
Majú vlády v súčasnosti schopnosť myslieť dlhodobo a nesledovať krátkodobé zisky? Dokážu to pochopiť voliči, bežní občania? Je zrejme všeobecnou zhodou, že súkromný kapitál hľadá rýchlejšie zisky než verejné peniaze. Tiež je všeobecnou zhodou, že riešenie regionálnych nerovností je úlohou vlád, v našom regióne dokonca úlohou Európskych fondov. Sú však tieto prostriedky využívané efektívne?
Ak sa pozrieme do histórie, zistíme, že najväčším motorom pokroku boli ozbrojené sily, ktoré v snahe dosiahnuť prevahu nad nepriateľom permanentne hľadali inovácie v akejkoľvek oblasti, ktorá im presilu mohla priniesť. Prvopočiatky inovácie hnanej ozbrojenými silami sú v zjednocovaní a „zameniteľnosti“ súčiastok zbraní a v ich hromadnej výrobe. Tieto výrobné postupy sa neskôr dostali do strojárskej civilnej výroby a masívne sa uplatnili v prvej pásovej výrobe Henryho Forda. O tom, či sú vojny nevyhnutné pre ekonomický rast napísal v roku 2006 profesor na Univerzite v Minnesote Vernon Ruttan knihu, kde sleduje vývoj rôznych odvetví, ktoré majú svoj pôvod vo vojenskej a kozmickej oblasti. Jeho závery vedú k tomu, že prevratnosť a rýchlosť vo vývoji nových technológií sa v posledných rokoch znížila a neočakáva tak rýchlu implementáciu noviniek, akú ľudstvo zažilo v druhej polovici 20. storočia. Analyzuje vývoj v odvetviach ako letectvo, jadrová energetika, počítačové technológie a satelitná technika, ktoré všetky majú svoje korene vo vojenských objednávkach a dopyte po vyšších výkonoch, rýchlejšej reakcii a prevahe nad nepriateľom.
V oblasti výskumu a vývoja sa tradične štáty sústredili na základný výskum, ktorý je dlhodobý, rizikový a nemusí priniesť rýchle hmatateľné výsledky. Súkromný sektor však na tomto základnom výskume neskôr stavia a stará sa o aplikovaný výskum a zavádzanie výsledkov do komerčného využitia.
Medzi výsledky štátom podporovaného základného výskumu patria dnes už také samozrejmosti ako mikrovlnná rúra, ktorá je postavená na technológii z čias druhej svetovej vojny. Súčiastka, ktorá v radaroch britskej a americkej protivzdušnej obrany generovala mikrovlnné žiarenie sa po skončení druhej svetovej vojny ďalej vyvíjala v laboratóriách firmy Raytheon. Jeden z technikov pracujúcich na radarovom zariadení si všimol, že počas pokusov mu žiarenie z prístroja vo vrecku jeho plášťa roztopilo čokoládovú tyčinku. A v roku 1947 Raytheon priniesol na trh prvú mikrovlnku, vtedy ešte pod názvom Radarange. Bola síce trochu iná, ako tie čo dnes máme v kuchyniach, vážila viac ako 300 kilogramov a bola vysoká ako dnešné kombinované chladničky s mrazničkou, no vedela vyrobiť popcorn.
Podobne by bez základného výskumu financovaného vládou neexistoval Google, ktorý v začiatkoch získal podporu na výskum od Národnej vedeckej nadácie pre digitalizáciu knižníc. S rozpočtom 4,5 milióna USD mali pôvodne Page a Bryn ako študenti úlohu vytvoriť pre Stanfordskú univerzitnú knižnicu systém na vyhľadávanie stránok v digitalizovaných knihách. Systém nazvali Back Rub a v roku 1996 na ňom začali pracovať v rámci ich akademického výskumu. O dva roky neskôr získali od Venture Capital fondov 100.000 dolárov a firmu nazvali Google. Dnes je trhová hodnota ich spoločnosti niekde na úrovni 740 miliárd dolárov.
Do 80. rokov minulého storočia sa množstvo ľudí muselo rozlúčiť s konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov, pretože im spôsobovalo problémy. Intolerancia na laktózu zasahuje približne 20% populácie. Vďaka výskumu podporovanému ministerstvom výživy a poľnohospodárstva USA sa podarilo Virginii Harris Holsingerovej vynájsť metódu rozkladu laktózy. Požiadavka vznikla opäť v armáde, ktorá chcela v rámci zásobovania vojakov získať inovované sušené mlieko. Zadanie znelo, aby sušené mlieko nespôsobovalo problémy členom vojska, ktorí majú intoleranciu na laktózu.
Holsingerová odhalila spôsob, ako rozložiť laktózu v mlieku ešte pred jeho konzumáciou a pomocou húb, ktoré produkujú enzým podobný ľudskej laktáze dokázala v mlieku rozložiť až 70% laktózy. Vzhľadom na tento pokles je takéto mlieko požívateľné aj pre väčšinu spotrebiteľov s intoleranciou na laktózu. Spoločnosť Lactaid Inc. komerčne začala vyrábať mliečne výrobky na základe metódy objavenej Holsingerovou niekedy v 80. rokoch a v roku 1991 bola firma Lactaid kúpená nadnárodným koncernom Johnson and Johnson.
To boli niektoré pozitívne príklady využitia štátnych peňazí a musíme len dúfať, že u nás sa štátom rozdeľované prostriedky na výskum a vývoj tiež pretavia do užitočných zlepšení pre spotrebiteľa. Zatiaľ o tom veľa rukolapných dôkazov nemáme.
