oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;getty images
Technologické spoločnosti hýbu ekonomikou a strategickými podnikmi. Už to nie sú len ropné spoločnosti, alebo elektrárne, ale aj rôzne firmy zo sféry internetu a technológií. V ére diaľkového dohliadania na technické zariadenia, v čase smart domácností a digitálnych operačných sál sa stáva dostupnosť internetu či telekomunikačných sietí kľúčovou pre chod štátu a spoločnosti.
Ak v minulosti jedna vláda chcela vytrestať druhú, pokúsila sa o embargo či zákaz vývozu strategických surovín. Dnešné ropné embargo sa volá vypnutie telekomunikačného spojenia, odstrihnutie od internetu či satelitov GPS.
Ako veľké technologické spoločnosti ovplyvňujú ekonomiku vidíme aj na raste a poklese indexov na burzách. Dnešný podiel technologických firiem na indexe S&P 500 je zhruba 25 %, pred 10 rokmi ich váha predstavovala 16 %. Význam technológií pre celkový vývoj ekonomiky dokazuje aj dlhodobý rast akcií skupiny FANG (Facebook, Amazon, Netflix a Google) a následný pokles pred koncom roka 2018.
Citlivá téma technológií sa odzrkadlila koncom roka 2018, keď v Kanade zadržali dcéru zakladateľa spoločnosti Huawei – Meng Wanzhou, ktorá je zároveň aj CFO tejto Čínskej technologickej super firmy. Oficiálne odôvodnenie znelo – podozrenie z porušenia embarga voči Iránu, no verejné šuškanie hovorí o dlhodobom probléme s nelegálnym sledovaním aktivít vo svete pomocou čipov a zariadení od Huawei, ktoré údajne majú sledovať zahraničné spoločnosti a vlády pri ich komunikácii. Tieto informácie sa dokonca potom majú prenášať do systémov Čínskej tajnej služby a armády.
Armáda je spájaná aj so zakladateľom firmy, ktorý v roku 1987 spoločnosť Huawei založil v časoch, keď vláda v Pekingu chcela modernizovať telefónnu sieť v krajine. Ako bývalý čelný predstaviteľ technických zborov oslobodzovacej armády zoskupil vo svojom podniku vedcov a reverzným inžinieringom odkopíroval technológie zahraničných výrobcov. Dnes Huawei predáva hardvér pre operátorov mobilných sietí vo viac ako 170 krajinách sveta. V roku 2012 už Huawei dodal do celého sveta viac týchto prístrojov ako dovtedy vedúca spoločnosť vo výrobe ústrední a vysielačov ERICSSON. V druhom štvrťroku 2018 sa Huawei dokonca stal druhým najväčším výrobcom mobilných telefónov a predbehol Apple, keď predal 54,2 miliónov zariadení. Apple v tom štvrťroku predal celkovo 41,3 milióna svojich i-phonov.
Napredovanie Čínskych technologických firiem je neuveriteľne rýchle a krajina za posledných 10-15 rokov vytvorila paralelný technologický vesmír k západnému.
Veď to, čo na západnej pologuli poznáme ako trojicu Facebook, Google a Amazon, v Číne spĺňajú Tencent, Baidu a Alibaba. Jedným z dôvodov na existenciu týchto paralelných firiem je túžba miestnej vlády kontrolovať obsah sociálnych sietí, čo v svetle posledných udalostí v rámci Facebooku akosi dáva zmysel. Rýchle tempo, akým sa Huawei, Xiaomi, Alibaba a spol. presadili vo svete je aj magická formulka 9-9-6. Nie, nie je to žiadna ázijská alternatívna medicína, ale tieto tri čísla hovoria o tom, že zamestnanci čínskych internetových a technologických firiem bežne pracujú od 9,00 do 21,00 a 6 dní v týždni.
To, či sa okrem bájkami opradených „kazítok“, ktoré zariadenie po uplynutí záručnej lehoty majú poslať na smetisko v prístrojoch od Huawei nachádzajú aj „špionážne“ čipy sa zatiaľ nedokázalo, no stále väčší počet operátorov a štátnych inštitúcií vo svete sa od tejto značky odkláňa. Obavy majú najmä prevádzkovatelia 5G sietí, ktorí vo veľkej miere vyjadrujú obavy o bezpečnosť dát. Viaceré orgány zaoberajúce sa národnou bezpečnosťou západných krajín odporúčajú odklon od prístrojov výrobcu Huawei a analytici a médiá už dnes hovoria o „studenej technologickej vojne“.
Vždy keď sa ľudstvo posúvalo od jednej technologickej epochy k druhej a modernejšej, prichádzalo ku konfliktom, treniciam a pnutiam. Dochádzalo k demografickým zmenám revolučného charakteru. Staré mocnosti sa bránili novým dynamickým štátom, mladé progresívne krajiny si na druhej strane často chceli za každú cenu vybojovať miesto na slnku. Technologické zmeny spôsobené zavedením parných strojov a hromadnej výroby viedli kedysi k odchodu obyvateľov z vidieka do miest, kde vznikali textilné fabriky. Podobne sme vďaka objavu elektriny zo dňa na deň dokázali zvýšiť produktivitu práce. Inak to nie je ani v súčasnosti, keď žijeme uprostred technologického progresu, ktorý už dnes ukazuje prvé dopady na trh práce a starý svet sa bráni historickými zbraňami ako sú clá a bariéry. Ako to však v minulosti dopadlo už dobre vieme z hodín dejepisu a muzeálnych zbierok.
