Prečo energie zdražujú: Ponuka a dopyt určené politickými rozhodnutiami

, penize;idnes Foto: SITA/AP

Rok 2019 bude okrem iného aj rokom zdražovanie energií. V tomto roku totiž už domácnosti naplno pocítia zvyšovanie ceny tejto komodity. Rastúce ceny na burze nútia dodávateľov zvyšovať sadzby a tí, ktorí tak ešte neurobili, to plánujú v budúcich mesiacoch.

Pri zvyšovaní cien každý hneď začne nadávať na svojho dodávateľa energie. Ten však argumentuje, že za zdražovaním stojí najmä rast cien elektriny na burze. Na nej totiž dodávatelia energiu nakupujú. Samozrejme, mohli by sme sa pýtať, či zdražovanie nie je prehnané. Ani to však nie je pravda. Za posledný rok zdražela energia na trhoch asi o 50 %. Zdraženie pre domácnosti ale vyzerá inak. Koncová cena elektriny pre domácnosti sa od 1. januára 2019 medziročne zvýši v priemere o 5,66 percent, cena plynu pre domácnosti stúpne priemerne o 5,67 percent, cena tepla vzrastie o 4,7 percenta.

Väčšina obchodníkov nakupuje komoditu postupne, vyššie ceny na burze sa preto v tarifách pre zákazníkov ukážu s oneskorením. Za to, čo sa deje na burze, paradoxne môže dobrá ekonomická situácia. Ekonomike sa darí, a tak je aj väčší dopyt po komoditách. Ich cena rastie. Vrátane komodít ako sú ropa, uhlie alebo plyn. Aj elektrina rastie.

Navyše cenu elektriny ovplyvňujú aj ceny emisných povoleniek a to celkom významným spôsobom. Elektrárne či teplárne spaľujúce uhlie znečisťujú ovzdušie oxidom uhličitým a za toto znečistenie musia platiť. Preto si musia zakúpiť adekvátne množstvo povoleniek. Ich cena za jeden rok stúpla až štvornásobne. Môže za to vlna horúčav naprieč Európou, počas ktorej stúpla spotreba elektriny kvôli klimatizáciám a zároveň klesla výroba z veterných elektrární.

Povolenky sú veľmi nestabilnou komoditou, kde ponuku a dopyt tvoria politické rozhodnutia. Trh po rokoch váhania dospel k názoru, že schválené reformy v EÚ budú hnať ceny povoleniek ešte vyššie, tvrdia zástupcovia alternatívnych dodávateľov energie.  

Terajší rast cien povoleniek vyhovuje podľa analytika J & T Michala Šnobra hlavne Nemecku. "Nemci radikálne miešajú karty v európskej energetike. Po jadrových zdrojoch chcú postupne uzavrieť aj uhoľné elektrárne. A vysoká cena kvóty im vyhovuje, pretože umožňuje za trhových podmienok prechod na výrobu elektriny zo zemného plynu, " hovorí Šnobr.

Ale na výslednej cene za elektrinu sa podieľa viacero zložiek. Silová elektrina, ktorá odráža dianie na burze, sa do celkových platieb premieta necelou polovicou. Druhá zložka, regulované platby, zdražuje pomalšie a celkový nárast brzdí. Cena na burze ako aj emisné povolenky sú súčasťou variabilnej zložky ceny, ktorá sa môže meniť. Fixné náklady predstavujú distribúcia a prenos elektriny, podpora obnoviteľných zdrojov energie či ťažba hornonitrianskeho uhlia a jeho povinné spaľovanie v tepelnej elektrárni Nováky. Podľa rozhodnutia vlády sa dotovali spaľovanie uhlia v Novákoch sumou 98 miliónov eur. Podľa nových rozhodnutí regulačného úradu to má byť až 115,7 milióna eur.

Ceny energií rastú aj v okolitých štátoch, a dokonca aj naprieč Európou. Najhoršie na tom sú v Litve, kde sa zdražuje o 20 %, ale napríklad v Nemecku len  o 5 %.

Súvisiace články

Aktuálne správy