Cestu Slovenska do eurozóny zavŕšili 8. júla 2008 ministri financií krajín Európskej únie, kedy schválili poslednú potrebnú legislatívu na rozšírenie eurozóny a stanovili konverzný kurz koruny voči euru. Dnes krajina oslavuje 10. výročie s menou euro.
Slovensko sa stalo 16-tym členom eurozóny pred desiatimi rokmi, 1. januára 2009. Tomuto kroku však predchádzalo niekoľko rokov dôležitých príprav a krokov v rámci hospodárskej politiky, ktoré boli pre prijatie Slovenska do "Klubu bohatých" nevyhnutné. Formálny proces schvaľovania vstupu Slovenska do eurozóny európskymi autoritami sa pritom definitívne zavŕšil 8. júla 2008. Vtedy ministri financií Európskej únie schválili poslednú formálnu legislatívu nevyhnutnú na rozšírenie zoznamu krajín používajúcich euro a predovšetkým stanovili konverzný kurz na úrovni 30,1260 SKK/EUR.
Cesta Slovenska do eurozóny sa však začala už 1. mája 2004 vstupom do Európskej únie. Podľa prístupových zmlúv totiž všetky nové členské krajiny musia euro prijať, aj keď v nich nie je stanovený termín, dokedy tak majú urobiť. Snahy Slovenska sa však v tomto smere naplno prejavili už nasledujúci rok. Koruna sa totiž v novembri 2005 po utajených rokovaniach slovenských a európskych autorít stala súčasťou európskeho systému výmenných kurzov ERM II, ktorý je často označovaný aj ako "čakáreň na euro". Minimálne dvojročný pobyt domácej meny v systéme je jednou zo základných podmienok na prijatie eura.
Pôvodne bola centrálna parita, teda hodnota, od ktorej sa rámci ERM II kurz koruny voči euru môže pohybovať najviac do 15 % oboma smermi, stanovená na 38,455 SKK/EUR. Silné posilňovanie koruny však viedlo k posunu parity v marci 2007, a to zhruba o 8,5 % nadol na úroveň 35,4424 SKK/EUR. Ani pri tejto úrovni sa však kurz nezastavil a koruna ďalej posilňovala. Slovenská mena sa pritom v stanovených hraniciach udržala po celé dva roky, aj keď centrálna banka niekoľkokrát intervenovala proti jej posilňovaniu ale aj oslabovaniu. Významnejšou krízou koruna prešla iba v lete 2006, keď otázna politická podpora zavedenia eura od vtedajšej novej vlády Roberta Fica zapríčinila jej prudké oslabenie, proti ktorému zasahovala priamo na trhu Národná banka Slovenska. Po deklarácii premiéra Roberta Fica o jednoznačnej podpore vstupu Slovenska do eurozóny sa však situácia upokojila a koruna opäť nastúpila na trend posilňovania.
Úroveň centrálnej parity sa podľa očakávaní ekonómov posúvala ešte raz. Stalo sa tak 28. mája 2008 po zatvorení trhov, keď sa prudko posilňujúca slovenská mena približovala k spodnej hranici pásma v ERM II, pri ktorej dosiahnutí by podľa pravidiel systému musela Národná banka Slovenska ale aj Európska centrálna banka intervenovať na oslabenie koruny. Európske autority vtedy posunuli stredový kurz v rámci systému ERM II práve až na dovtedajšiu spodnú hranicu pásma, teda 30,1260 SKK/EUR, pričom slovenská koruna túto úroveň nikdy predtým nedosiahla. Premiér Robert Fico posunutie parity o 15 % potom niekoľkokrát označil za veľký úspech. Nová parita sa už medzi odborníkmi často považovala aj za úroveň konverzného kurzu.
Po začlenení koruny do systému ERM II sa pri oficiálnom plánovanom termíne zavedenia eura od januára 2009 začali relevantné slovenské inštitúcie usilovať predovšetkým o zabezpečenie plnenia ďalších Maastrichtských kritérií, ktorými sú fiškálne kritérium, kritérium cenovej stability a kritérium stabilných úrokových sadzieb. Fiškálne kritérium po krátkodobých pochybnostiach z roku 2007, vyplývajúcich z neistoty ohľadom započítania dlhu Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších inštitúcií do verejného okruhu, Slovensko napokon splnilo so značnou rezervou. Deficit verejných financií za referenčný rok 2007 bol pod 3-percentným kritériom vyše 0,8 percentuálneho bodu a dlh verejnej správy bol o vyše polovicu nižší ako povoľuje 60-percentná hranica kritéria.
Najväčšie otázniky dlhodobo viseli nad udržateľnosťou inflácie, teda cenovou stabilitou. Zo strany Slovenska bola kritizovaná predovšetkým samotná formulácia kritéria, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesmela prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Kritérium tak totiž často tvorili krajiny, ktoré ani neboli súčasťou eurozóny a kvôli špecifickým domácim podmienkam neodrážali reálne situáciu v oblasti cenovej stability v ostatných krajinách. Slovensko napriek tomu aj túto prekážku zvládlo. Kritérium začalo plniť v auguste 2007 a v marci 2008, ktorý bol koncom dvanásťmesačného referenčného obdobia, bola inflácia pod hranicou kritéria jeden percentuálny bod. Naopak, najmenej problémovým kritériom bola už od začiatku príprav Slovenska na vstup do eurozóny stabilita dlhodobých úrokových sadzieb. Tie boli v marci 2008 pri hodnotení plnenia kritérií na Slovensku na úrovni 4,5 %, teda o dva percentuálne body nižšie ako maximálne povoľujú pravidlá Maastrichtu.
Všetky tieto dáta napokon zanalyzovali vo svojich konvergenčných správach Európska komisia a Európska centrálna banka. Zverejnili ich 7. mája 2008 a skonštatovali, že Slovensko plní Maastrichtské kritéria udržateľne a komisia odporučila vstup krajiny do eurozóny. Práve konvergenčná správa komisie sa pritom považuje za rozhodujúci dokument na ceste krajiny do eurozóny, rozhodnutia v ďalších európskych inštitúciách sa považujú za viac-menej formálne. Takto 17. júna 2008 podporil vstup Slovenska do eurozóny Európsky parlament, ktorý v celom procese zohráva len konzultačnú úlohu a o dva dni neskôr aj politickí lídri krajín Európskej únie na summite Európskej rady v Bruseli. Sériu formálnych rozhodnutí ukončilo práve rokovanie ministrov financií Európskej únie 8. júla 2008, čím bolo Slovensko definitívne schválené za 16-teho člena eurozóny.
Chronológia udalostí na ceste Slovenska do eurozóny:
| Dátum | Udalosť |
| 1. máj 2004 | Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie. Z prístupových dohôd krajine vyplýva povinnosť prijať euro, aj keď nie je presne stanovený termín, do kedy tak musí urobiť. |
| november 2004 | Oficiálny návrh Ministerstva financií SR na prijatie eura v roku 2009 a jeho zapracovanie do Konvergenčného programu SR (pôvodný návrh bol rok 2008). |
| 26. november 2005 | Vstup slovenskej koruny do európskeho systému výmenných kurzov ERM II, tzv. "čakárne na euro" pri centrálnej parite 38,455 SKK/EUR. |
| júl 2006 | Prudké oslabenie koruny v reakcii na otáznu politickú podporu zavedenia eura v roku 2009 od novej vlády. Následne sa však predseda vlády Robert Fico prihlásil k tomuto záväzku a situácia sa stabilizovala. |
| 17. marca 2007 | Posunutie centrálnej parity v rámci európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II o zhruba 8,5 % smerom nadol na 35,4424 SKK/EUR |
| august 2007 | Slovensko začalo plniť problémové inflačné kritérium, podľa ktorého dvanásťmesačná priemerná inflácia nesme prekročiť priemernú úroveň rastu cien troch krajín Európskej únie s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. |
| november 2007 | Slovenská koruna absolvovala povinné dva roky v systéme ERM II, počas ktorých jej kurz voči euru zotrval v stanovených mantineloch, teda 15 % od centrálnej parity. |
| 16. marec 2008 | Európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil Slovensku splnenie inflačného kritéria. Slovenská dvanásťmesačná priemerná harmonizovaná inflácia dosiahla 2,2 %, kým hranica kritéria bola na úrovni 3,2 %. |
| 18. apríl 2008 | Európsky štatistický úrad Eurostat potvrdil Slovensku splnenie fiškálneho kritéria. Deficit verejných financií SR dosiahol v roku 2007 úroveň 2,2 %, kým kritérium je nastavené na maximálne 3 %. Dlh verejnej správy dosiahol 29,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) pri hranici kritéria na úrovni 60 % HDP. |
| 28. apríl 2008 | Európska komisia zverejnila svoju jarnú makroekonomickú prognózu, v ktorej predpovedá Slovensku udržateľné plnenie aj problémového inflačného kritéria. |
| 7. máj 2008 | Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB) zverejnili konvergenčné správy. Podľa očakávaní skonštatovali, že Slovensko plní Maastrichtské kritériá udržateľne, aj keď ECB bola, najmä čo sa týka inflačného výhľadu, voči Slovensku kritickejšia. |
| 28. máj 2008 | Posunutie centrálnej parity v rámci európskeho mechanizmu výmenných kurzov ERM II na spodnú hranicu dovtedajšieho fluktuačného pásma 30,1260 SKK/EUR. |
| 17. jún 2008 | Vstup Slovenska do eurozóny podporil aj Európsky parlament, ktorý má však v celom procese iba konzultačnú úlohu. Za správu konštatujúcu, že Slovensko je na euro pripravené, hlasovalo 572 europoslancov, proti bolo 17 a 86 poslancov sa hlasovania zdržalo. |
| 19. jún 2008 | Zavedenie eura na Slovensku získalo podporu politických lídrov krajín Európskej únie. Vstup Slovenska do eurozóny odsúhlasili počas summitu Európskej rady v Bruseli. |
| 8. júl 2008 | Ministri financií krajín Európskej únie odsúhlasili poslednú formálnu legislatívu potrebnú na rozšírenie eurozóny a stanovili konverzný kurz na úrovni 30,1260 SKK/EUR. Pri tomto fixnom kurze sa pri prechode na euro prepočítavajú všetky finančné hodnoty. |
| 1. január 2009 | Slovensko vstupuje do eurozóny a stáva sa jej 16-tym členom. Od tohto dňa je v krajine platnou menou euro. |
