Najlepšie veci v živote sú zadarmo, to však neplatí pre indexové fondy

Diskusia 2  
Najlepšie veci v živote sú zadarmo, to však neplatí pre indexové fondy
Zdroj: QZ
Foto: getty images;SITA/AP


3. 1. 2019 - V roku 2018 sa na finančných trhoch dosiahol dôležitý míľnik. Po prvýkrát finančná spoločnosť ponúkla podielový fond s nulovým poplatkom.

V priebehu posledných 20 rokov sa poplatky fondov menili, viacerí investori zistili aké sú výhody pasívneho investovania, čo je stratégia, pri ktorej sa podielový fond zostavuje z akcií podľa umiestnenia v predpísanom indexe. Po niekoľkých rokoch účtovania vysokých poplatkov od investorov za výber akcií, sa dnes investiční manažéri predbiehajú, kto dokáže ponúknuť najnižšie poplatky. Teraz, keď sa od aktívnej správy majetku postupne upúšťa, niektorí správcovia aktív a ekonómovia si kladú otázku, či je to skutočne tak dobrá vec.

Až  na nulu
V prvej polovici 20. storočia väčšina Američanov vlastnila niekoľko desiatok akcií, ktoré si sami vybrali. To sa zmenilo v 50-tych rokoch minulého storočia, keď ekonóm Harry Markowitz na univerzite v Chicagu predstavil novú teóriu portfólií. Markowitz tvrdil, že ak by investori vlastnili množstvo akcií, mohli by odstrániť idiosynkratické riziko, teda že jedna akcia stúpne alebo klesne. Navyše, ak by vlastnili správnu kombináciu akcií (alebo dokonca iné druhy aktív), mohli by získať väčšie výnosy výmenou za nižšie riziko. Ide o finančný ekvivalent obeda zadarmo.

Táto myšlienka, spojená s pokrokom v oblasti výpočtovej techniky a lepších údajov, vyvolala rast odvetvia podielových fondov. Profesionáli hľadali perfektnú kombináciu akcií, ktorá sľubuje vyššiu návratnosť za menšie riziko. Vybrať správne akcií nie je jednoduché, to bol dôvod pýtať si poplatok za správu vo výške 2 % z hodnoty aktív. V roku 1964 akademici zistili, že najefektívnejšie portfólio sa zostaviť nepodarilo. Skôr išlo o výber ako podmnožinu, napríklad akcií spoločností z indexu ako je S & P 500.

Najlepšie veci v živote sú zadarmo, to však neplatí pre indexové fondy

Výskumníci odhadli, že indexový fond zvyčajne porazil aktívne fondy po započítaní poplatkov a rizík. Tieto pasívne fondy si neúčtujú vysoké poplatky, pretože na výber akcií nepotrebujú žiadnu talentovanú osobu, ktorej ptedpokladaná zručnosť by si vyžadovala vysoký plat. Prvé indexové fondy ponúkla niekoľkým inštitucionálnym investorom spoločnosť Wells Fargo začiatkom sedemdesiatych rokov. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1975, založil Jack Bogle spoločnosť Vanguard, ktorá ponúkla indexový fond aj retailovým investorom.

Roky väčšina ľudí ignorovala radu ekonómov. Pokušenie, že sa môžu dopracovať k bohatstvu vďaka znalostiam, či výnimočným schopnostiam, bolo príliš príťažlivé. Väčšina investorov vložila svoje peniaze do aktívnych podielových fondov. To sa začalo meniť v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, poplatky sa stali transparentnejšie. Jednotlivci tiež začali hľadať poradcov, ktorí si účtovali poplatok, nie províziu založenú na miere investovania. Vznik ETF - indexových fondov, s ktorými sa obchoduje na burze, sprístupnilo fondy ešte viac. Finančná kríza a rastúca nedôvera voči finančným profesionálom tiež zohrali určitú úlohu pri raste popularity indexových fondov za ostatných 10 rokov. Dnes tvoria indexové fondy takmer 20 % aktív v podielových fondoch. Viac peňazí v lacnejších, pasívnych fondoch znížilo priemerný poplatok za aktívne aj pasívne podielové fondy. Podľa správy spoločnosti Morningstar priemerný poplatok za správu klesol od roku 1996 takmer o 45 %.

Spočiatku priemerný poplatok klesal, pretože viac ľudí volilo pasívne fondy. Keďže si však investori začali viac uvedomovať poplatky, ktoré platili, vyvíjali tlak, aby si aktívne riadené fondy účtovali menej. Dnes si pasívne fondy účtujú menej ako 0,10 % alebo, ako je to v prípade Fidelity, dokonca vôbec nič. Poplatky za správu udržiavajú odvetvie správy aktív už desaťročia. Myšlienka, že nestojí za to zaplatiť niekomu za výber akcií, ohrozuje ich obchodný model. Niet divu, že sa im situácia nepáči.

Nebezpečenstvo indexového investovania
Prvým vážnym problémom je, že trhy sú neefektívne. Aktívne riadené fondy kupujú akcie v spoločnostiach, ktoré majú dobrú výkonnosť a dobré vyhliadky. Predávajú akcie v spoločnostiach, ktoré zlyhávajú. Tento proces zaisťuje produktívnym a ziskovým spoločnostiam prístup ku kapitálu. Ale pri indexovaní neexistuje žiadny prieskum. Ak spoločnosť tvorí 3 % indexu, tvorí 3 % indexového fondu, bez ohľadu na to, čo si investori myslia o príjmovom potenciáli. V indexových fondoch kapitál ide do najväčších spoločností, nie tam kde si to najviac zaslúžia. Ďalšou obavou je, že trhy sa stávajú volatilnejšími, ide o systematické riziko, pretože všetky akcie sa budú pohybovať rovnakým smerom, keď indexoví investori nakupujú alebo predávajú svoje akcie vo fonde.

Najlepšie veci v živote sú zadarmo, to však neplatí pre indexové fondy

Môžeme byť skeptickí voči týmto argumentom. Po prvé, nárast indexových fondov sa zhodoval s jedným z najstabilnejších období v histórii trhu. Po druhé, tvoria len menej než 20 % trhu s podielovými fondmi. Stále existuje veľa ľudí, ktorí si vyberajú sami akcie a robia si aj prieskum trhu. A takých je väčšina. Avšak príliš málo poskytovateľov indexových fondov znamená, že kontrola nad podnikmi sa bude sústreďovať v rukách niekoľkých obrovských správcov fondov. Pokiaľ budú pokračovať historické trendy, niekoľko obrovských inštitucionálnych investorov bude jedného dňa držať kontrolný hlas prakticky v každej veľkej americkej firme. Bod zlomu má nastať, keď bude 50 % trhu investovaných do indexových fondov.

Existujú však dôvody, prečo by sme sa nemuseli ničoho obávať. Podľa štúdie publikovanej v Journal of Finance, pasívne fondy majú vplyv na riadenie spoločnosti. Niekedy sú veľké inštitúcie najefektívnejšie, keď ich dozorná rada tlačí do určitých krokov. Larry Fink zo spoločnosti BlackRock tvrdí, že keďže do pasívnych fondov investujú predovšetkým dlhodobí investori, indexovanie by mohlo viesť k tomu, že firmy budú robiť dlhodobejšie rozhodnutia a budú menej náchylné riadiť sa krátkodobými záujmami.

Musel by to byť veľký skok, aby sa 50 % trhu presunulo do indexových fondov. Indexovanie má zmysel pre retailových investorov, ako sú dôchodkové sporenia alebo sporenia vôbec, ale tvoria len asi 50 % akciového trhu. Inštitucionálni investori, veľké spoločnosti, ktoré riadia dotácie a penzijné fondy, naďalej dominujú trhu a tvoria 70 % objemu obchodov. A tí stále majú dostatočnú motiváciu investovať do aktívnych fondov. Ich vedúci investiční stratégovia sú zaplatení za to, že robia veci, ktoré prekonávajú trh, ako napríklad výber akcií alebo presun peňazí do alternatívnych aktív. Niekedy majú aj legitímne dôvody na investovanie do aktívnych fondov, napríklad keď niektoré inštitúcie si kladú obmedzenia týkajúce sa investovania, ak sa chcú vyhnúť tabakovému priemyslu, alebo ak je aktívne riadenie potrebné na dosiahnutie diverzifikácie.

Nič  nie je v živote zadarmo
Zníženie poplatkov znamená mnoho výhod. Investori, najmä jednotlivci šetriaci na dôchodok, môžu získať všetky výhody diverzifikácie s nižšími nákladmi. To znamená viac bohatstva za menej rizika. Nízke až nulové poplatky však môžu viesť investorov k väčšiemu riziku, než si uvedomujú. Fidelity si neúčtuje poplatky, dúfa, že od zákazníkov vyberie poplatky na svojich maklérskych platformách. Ak však dôjde k pretekom v znižovaní poplatkov, môžeme očakávať, že ostatní zarobia peniaze bežným spôsobom, prostredníctvom poskytovania úverov cennými papiermi. Fondy poskytnú cenné papiere špekulantom, ktorí chcú shortovať akcie. Väčšinu času to fungovať bude. Ale ak nastane extrémna trhová udalosť, dlžníci nedokážu vrátiť akcie, investori nemusia byť schopní predať fond, keď to potrebujú.  

Najlepšie veci v živote sú zadarmo, to však neplatí pre indexové fondy

Je tiež dôležité pamätať na to, že indexové fondy znižujú iba idiosynkratické riziko, napríklad v prípade, že jedna spoločnosť krachne, ale nepomáha systematickému riziku alebo riziku, že sa celý trh zrúti. Znižovanie systematického rizika si vyžaduje investovanie do aktív s nižším rizikom, ako je dlhopis alebo nákup poistenia, ako sú anuity. Ak požiadate niekoho, aby za vás riskoval, musíte zaplatiť poplatok, pretože prevzatie rizika predstavuje pre poisťovateľa náklady. Výber fondu s najnižším poplatkom je dobrá stratégia na výber rizikového portfólia, ale zaobchádzanie s trhovým rizikom si vyžaduje plánovanie alebo poistenie. A to bude vždy niečo stáť.