Šéfekonómka OECD: Nadišiel čas pripraviť sa na najhoršie, musíme mať dohodnutý jednotný postup

, fnlondon Foto: SITA/AP;YT/CNBC;AXA

Žena, ktorej úlohou je vedenie vlád k lepšiemu hospodárskemu rastu, sa ostražito pozerá na rok 2019. Globálne oživenie ekonomiky spomaľuje a mohlo by sa to ešte zhoršiť. V prípade v ďalšej krízy už centrálne banky nemusia byť schopné zachrániť globálnu ekonomiku pred kolapsom.

Laurence Booneová je hlavnou ekonómkou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Tvrdí, že vlády by mali spoločne prijať preventívny plán pre prípad ďalšej krízy. Zatiaľ v poslednej ekonomickej prognóze organizácie z konca novembra, je odkaz pre vlády, aby sa dohodli na koordinovanom fiškálnom stimulačnom programe, ktorý by sa aktivoval, ak by globálne spomalenie prinieslo horšie výsledky, než sa očakávalo.


Podľa OECD sa ročný rast amerického hrubého domáceho produktu v tomto roku zníži z 2,9 % na 2,1 % v roku 2020, pričom v eurozóne to bude pokles z 1,9 na 1,6 %.


"Mali by sme vziať do úvahy všetky potenciálne riziká, ktoré by sa mohli naplniť," hovorí Booneová a uvádza možnosť vyhrotenia obchodných vojen, značné spomalenie čínskej ekonomiky, alebo vyššie ceny ropy. V Európe tiež rastie politické riziko, od Talianska po Francúzsko, ktoré bolo zasiahnuté nepokojmi proti politike Emmanuela Macrona. "Riziko," dodáva, "je, že tvorcovia politík by museli čeliť veľkému ekonomickému spomaleniu, ale musia sa vyrovnať aj so svojou obmedzenou schopnosťou reagovať na národnej úrovni."

Podľa Booneovej práve nadišiel čas, aby sme sa pripravili na to najhoršie.

Booneová po návrate zo summitu G20 v Argentíne vystúpila s finančnými správami, v ktorých informovala politických predstaviteľov o hroziacom ekonomickom nebezpečenstve. "Problémom, ktorým čelíme, je to, že svetová ekonomika môže byť menej pripravená vyrovnať sa s vážnym poklesom, než tomu bolo pred finančnou krízou. Znamenalo by to, že by nebolo tak jednoduché prijať protiopatrenia ako v roku 2008." Odvoláva sa pritom na dva tradičné spôsoby, ako sa vyrovnať s hospodárskou krízou: vlády prostredníctvom fiškálnych stimulov a centrálne banky prostredníctvom menového uvoľnenia. Oba tieto postupy ale nebudú mať tak silný dopad ako pred 10 rokmi.

Booneová poznamenáva, že centrálne banky nemôžu posúvať úrokové sadzby oveľa nižšie, ako sú už dnes nastavené. Napriek tomu, že americký Fed začala postupne zvyšovať sadzby, stále zostávajú na úrovni, ktorá ešte v budúcom roku obmedzujú potenciál na zníženie dopadov možnej krízy. ECB naopak plánuje udržať sadzby v negatívnom pásme až do septembra budúceho roka.

Pokiaľ ide o fiškálny nástroj, hovorí, že niektoré krajiny, najmä v Európe, sú stále oslabené vysokou úrovňou verejného dlhu a nemajú dostatočný priestor na manévrovanie. Okrem toho vplyv národných stimulačných plánov je vždy obmedzený skutočnosťou, že zvyšujú dovoz a tým pádom stimulujú ďalšie ekonomiky orientované na vývoz.

Za rovnako dôležité považuje Booneová potrebu koordinovanej reakcie. Lepšie sa pripraviť včas, ako improvizovať pod tlakom po nástupe krízy. "Musíme mať pripravený globálny balíček fiškálnych stimulov," hovorí.

Plán, na ktorý sa odvoláva, by mohol byť vypracovaný na jednom z globálnych fór, kde sa ekonomické myšlienky môžu pretaviť do politických predpisov. Mohlo by to byť v rámci OECD, alebo skupiny G20 alebo G7 najväčších svetových mocností.

Booneová je známa tým, že hľadá možnosti, ako by sa jej ekonomické nápady mali šancu premeniť na konkrétne kroky. Do OECD prišla po krátkej dvojročnej funkcii hlavného ekonóma v AXA, európskej poisťovacej skupiny. Predtým však bola ekonomickou poradkyňou francúzskeho prezidenta Françoisa Hollandeho. Počas poslednej krízy eura sa priklonila na stranu Hollandeho, keď Francúzsko bojovalo proti nemeckému pokusu o vyradenie Grécka z menovej únie. Bola po boku francúzskeho prezidenta aj v ťažkých obdobiach, keď sa musel vyrovnať so stratou popularity a s rastúcou výzvou zo strany Macrona.

Booneová, ktorá dlhodobo obhajuje radikálnu reformu eurozóny, spoločný rozpočet v eurozóne nevynímajúc, s riadnym demokratickým riadením a spoločným ministrom financií, sa na margo ťažkopádnych európskych vlád, ktoré nedokážu vystúpiť zo svojho tieňa, kriticky nevyjadruje. "Dôležité je, že aj malé kroky ukazujú, že stále existuje pohyb a že Francúzsko a Nemecko sa stále rozprávajú."

Jej návrh na koordinovaný balík stimulov by nahradil viaceré scenáre. OECD navrhuje, aby sa vlády "vo všetkých krajinách a regiónoch" zaviazali dohodnúť na trojročnej fiškálnej expanzii vo výške približne 0,5 % svojho HDP a zodpovedajúcim spôsobom prispôsobiť svoje ciele rozpočtového deficitu. "Veľkosť by nemusela byť pre každú krajinu rovnaká. Niektorí majú väčšiu fiškálnu voľnosť a môžu urobiť viac," poznamenáva Booneová. V porovnaní s menovými stimulmi centrálnych bánk dodáva, že "fiškálna politika má okamžité výsledky. Menová politika trvá dlhšie, kým sa ukáže jej vplyv."

Otázkou zostáva, či jej návrh, má vôbec nejakú šancu na to, aby sa dostal do aktuálnej politiky. Booneová uznáva, že to môže byť problém v súčasnom geopolitickom kontexte, ale vie, že aj dobré nápady treba pretláčať. Jej meno sa permanentne spomína v súvislosti s postom v predstavenstve Európskej centrálnej banky. Nikdy netvrdila, že by o niečo také nemala záujem. Ak sa niekedy dostane do Frankfurtu, jej pohľad na úlohu fiškálnej politiky dáva jasnú odpoveď na to, či by sa skôr prikláňala k holubičiemu, alebo jastrabiemu postoju.

Súvisiace články

Aktuálne správy