Žlté vesty chcú nižšie dane, ekonomika Francúzska však nepustí

Diskusia 3  
Žlté vesty chcú nižšie dane, ekonomika Francúzska však nepustí
Zdroj: Natixis;ČTK
Foto: SITA/AP


11. 12. 2018 - Masové protesty vo Francúzsku proti vysokej daňovej záťaži v posledných dňoch prerástli do násilností. Nespokojné hlasy sa podľa francúzskej investičnej banky Natixis ozývajú aj z domáceho korporátneho sektora. Ak by ale vláda chcela vyjsť požiadavkám v ústrety, musela by prijať pre verejnosť množstvo nepríjemných krokov.

Prezident Emmanuel Macron je ochotný prijať celý rad opatrení v hospodárskej a sociálnej oblasti, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu situácie obyvateľov krajiny. Hnev občanov, ktorí vyšli do ulíc, označil za hlboký a oprávnený. Priznal, že časť viny na ňom nesie aj on. "Požiadam vládu a parlament, aby urobila, čo je nevyhnutné, aby ľudia mohli zo svojej práce od začiatku budúceho roka lepšie žiť," povedal Macron.

V prejave k národu avizoval okrem iného zvýšenie minimálnej mzdy o sto eur mesačne od januára budúceho roka alebo vyňatie dôchodcov, ktorí dostávajú menej ako 2000 eur mesačne, zo zvýšenia sociálnych odvodov. Doteraz sa výnimka týkala len dôchodcov s príjmom pod 1200 eur. Odmena zamestnancov za nadčasy by nemala podľa Macrona od januára podliehať zdaneniu.

Zamestnávatelia, ktorí si to môžu dovoliť, by mali podľa prezidenta prispieť k riešeniu napätej situácie a vyplatiť svojim zamestnancom na konci roka prémiu. Prisľúbil, že by takúto mimoriadnu výplatu štát nezaťaží žiadnymi daňami ani odvodmi.

Žlté vesty chcú nižšie dane, ekonomika Francúzska však nepustí

Plánované zvýšenie dane na pohonné hmoty už vláda pod tlakom ulice zrušila. Macron zároveň odmietol opätovne zaviesť takzvanú solidárnu daň z bohatstva (ISF), ktorú vláda zrušila na začiatku tohto roka a čiastočne ju nahradila daní z nehnuteľnosti. Zrušenie dane podľa prezidenta uľavilo tým, ktorí investujú do hospodárstva a vytvárajú pracovné miesta. Zároveň musí štát podľa Macrona rozhodnejšie postupovať proti daňovým únikom.

Nahnevanému davu žltých viest sa nepáči rast životných nákladov aj niektoré reformy francúzskej vlády. Na prvé miesto dávajú vysoké daňové zaťaženie. Analytici banky Natixis súhlôasia s tým, že miera zdanenia je vo Francúzsku skutočne pomerne vysoká, lenže je tu naj celý rad ďalších faktorov, ktoré by mali protestujúci brať do úvahy.

Banka porovnala daňové zaťaženie francúzskych domácností (vrátane DPH) so zaťažením domácností z ostatných krajín eurozóny. Natixis tvrdí, že bez započítania DPH sú na tom francúzske domácnosti lepšie, ale ak započítame aj túto daň, ich zaťaženie je vyššie. Nasledujúci graf dokonca ukazuje, že sa toto zaťaženie na rozdiel od zvyšku eurozóny už po niekoľko rokov neustále zvyšuje:

Žlté vesty chcú nižšie dane, ekonomika Francúzska však nepustí

Následne banka porovnáva celkovú daňovú záťaž firemného sektora. Tá sa vo Francúzsku nachádza sústavne výrazne vyššie nad zvyškom eurozóny:

Žlté vesty chcú nižšie dane, ekonomika Francúzska však nepustí

Natixis k tomu dodáva, že francúzska vláda hospodári s vysokými rozpočtovými deficitmi a ak by došlo k zníženiu daňového zaťaženia tak, ako požadujú protestujúci, museli by klesnúť aj vládne výdavky.

Banka sa logicky pýta, kde by mohol existovať priestor pre takýto krok?

Tvrdí, že v porovnaní so zvyškom eurozóny sú vládne výdavky vo Francúzsku vyššie vo všetkých hlavných oblastiach: od dôchodkového systému cez školstvo, zdravotníctvo, obranu až po podporu bývania. Vo vládnom sektore krajiny navyše pracuje o poznanie viac ľudí než vo zvyšku menovej únie.

Žlté vesty chcú nižšie dane, ekonomika Francúzska však nepustí

Záver Natixis teda znie: ak by sa malo znížiť daňové zaťaženie, museli by klesnúť vládne výdavky, a to vo všetkých hlavných oblastiach. Navyše by musela asi o 10 % vzrásť produktivita v samotnom vládnom sektore. Inak povedané, samotná vysoká daňová záťaž ako argument pre jej zníženie nestačí. Muselo by to sprevádzať množstvo ťažkých rozhodnutí a pre verejnosť nepríjemných krokov.