oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;TASR/J.Novák,P.Remiaš;J.Ďurník
Uhlie nie je horúcou témou len na Slovensku. Nie, nie všade sa šplhajú aktivisti na ťažobné veže baní, nie všade ich musí generálny prokurátor ťahať z basy. Uhlie je však témou diskusie o budúcnosti výroby energie v globálnom meradle.
Medzinárodná energetická agentúra zverejnila štúdiu o spotrebe uhlia vo svete s výhľadom do roku 2022. Podiel uhlia na výrobe energie vo svete má z dnešných 27 % klesnúť na 26 % a geograficky sa ťahúne rastu presunú do Indie a Južnej Ázie. No ani ich rast spaľovania uhlia na elektrickú energiu nedokáže vykompenzovať pokles spotreby v USA a Európe.
V Spojených Štátoch sa napriek deklaráciám Trumpa o návrate do starých zlatých časov a jeho snahe uvoľniť ekologické limity pre bane a elektrárne spaľujúce uhľovodíkové palivo ukazuje, že spotreba uhlia na výrobu elektriny medziročne klesla. Ak v prvom polroku 2017 Amerika spálila 312 miliónov ton uhlia na výrobu elektrickej energie, v prvom polroku 2018 to už bolo len 298 miliónov ton. Výroba elektriny celkovo vzrástla približne o 5%, no jej výroba z uhlia klesla o 6%. Pokles výroby z uhlia bol vykompenzovaný nárastom spotreby zemného plynu na tento účel o 17%. Cena plynu zhoršuje šance uhlia a má to už dnes jasný dopad na prevádzku turbín, pod ktorými sa kúri uhlím. Existujúce kapacity sa buď zatvárajú, alebo bežia menší počet hodín v roku.
Nie je to však len o cene plynu a uhlia, má to príčiny aj v technológii, ktorá sa na výrobu energie používa. Uhoľné elektrárne sú zväčša zo 60. – 70. rokov, (u nás možno aj z rokov päťdesiatych) a morálne a technicky sú zastarané. Poruchy, korózia a neefektívnosť hrajú proti týmto zariadeniam, ktoré navyše potrebujú pomerne dlhý nábeh na plný výkon ak sú náhodou vypnuté. Naopak, plynové turbíny sú lacnejšie na výstavbu, menej znečisťujú prostredie a ich nábeh výroby je rýchlejší.
Moderné spotrebiče s nižšou spotrebou, investície do batérií a zmeny v cenách ťažby majú väčšiu silu, než vôľa poblúznených politikov, ktorí sú na výplatnej listine výrobcov uhľovodíkových palív. Podiel obnoviteľných zdrojov spolu s vodnými elektrárňami na svetovej výrobe elektrickej energie je dnes zhruba 22 % a podiel uhlia osciluje stále okolo 41 %, no trend jasne ukazuje nárast výroby z obnoviteľných zdrojov ako je vietor či slnečná energia. V roku 2005 slnko a vietor vyrobili celosvetovo 2 % elektrickej energie a ich podiel sa od vtedy zvýšil na dnešných 6 %.
Kriviť trh dotáciami, ako sa to deje v našich zemepisných šírkach, alebo ho ohýbať prezidentskými dekrétmi, ako to robí pán podnikateľ s podivuhodným účesom v Bielom dome, len predlžuje agóniu a zhoršuje stav ovzdušia. Márne zakážu predstavitelia nominovaní Trumpom na ministerstvo energie používať v písomnej a oficiálnej mediálnej komunikácii slovné spojenie climate change, zmena klímy sa deje, či o nej budeme hovoriť alebo nie.
Jednou z príčin, prečo sa tak ťažko dokážeme zbaviť fosílnych palív, je podľa The Economist ekonomická a politická apatia. Čím väčšiu má krajina spotrebu fosílnych palív, tým ťažšie sa ich zbavuje. Silné lobovanie stále udržiava uhlie ako významnú súčasť energetického mixu. Zmena zabehnutého systému môže trvať roky.
Odhady medzinárodnej asociácie pre obnoviteľné energie hovoria, že cenová parita energie z obnoviteľných zdrojov sa s cenou z fosílnych palív dosiahne postupne medzi rokmi 2020 až 2024 v rôznych regiónoch sveta. Vtedy nastane ďalší impulz na postupnú redukciu spotreby uhlia na výrobu elektrickej energie v našom regióne. Ak nastane dynamickejší pokles ceny zemného plynu, či už vplyvom nových ťažobných metód, alebo vybudovaním európskych terminálov na skvapalnený plyn, bude skutočne najvyšší čas ukončiť dobu uhoľnú.
