Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

Diskusia 4  
Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí
Zdroj: fnlondon
Foto: TASR/AP;getty images


10. 12. 2018 - Kritici zo situácie vinia roztrieštený regulačný rámec. Ten umožnil, aby sa peniaze z iných krajín, vrátane Ruska, dostali do regiónu.

V polovici októbra kritik Kremľa Bill Browder podal sťažnosti proti spoločnosti Nordea v štyroch rôznych krajinách, v ktorých tvrdí, že švédska banka porušila pravidlá týkajúce sa prania špinavých peňazí a nezákonne distribuovala finančné prostriedky ruským subjektom alebo jednotlivcom.

Od 1. októbra však Nordea už technicky nebola švédska. Stala sa prvou veľkou bankou mimo eurozóny, presunula svoje centrály zo Švédska do Fínska, aby získala rovnaké "predvídateľné regulačné prostredie" ako jej veľkí európski konkurenti. Takto argumentovala v čase, keď oznámila tento krok v roku 2017. Nordea sa nepresunula do regiónu, ktorý by bol prísnejší pri zastavovaní prílivu nezákonnej hotovosti. Hoci má banková únia eurozóny 19 rôznych zákonov a právnych systémov týkajúcich sa prania špinavých peňazí, môže pranie špinavých peňazí prehliadať.

Do najnovšej diskusie týkajúcej sa prania špinavých peňazí v celom regióne za posledný rok sa okrem škandálov zo štátov, ako sú Cyprus a Malta, dostali aj krajiny, ktoré sú vnímané, že majú lepšie regulované bankové systémy, ako Dánsko a Holandsko. Tieto incidenty poukazujú na to, nakoľko zostáva európsky bankový sektor, aj po vytvorení bankovej únie pod spoločným dozorným orgánom, roztrieštený. Keďže pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu patria medzi dôležité bezpečnostné obavy. Snahy o zachovanie schopnosti Európy sledovať a zbavovať sa špinavých peňazí sú likvidované konkurenčnými národnými záujmami.

Hermitage Capital Management, Browderova spoločnosť podala sťažnosť proti Nordea v Dánsku, Švédsku, Nórsku a Fínsku. Tvrdí, že viac ako 400 miliónov dolárov nezákonných peňazí pristálo na účtoch Nordea v týchto štyroch krajinách a banka mala zvýšiť pozornosť, že pravdepodobne ide o podozrivé transakcie. Vo vyhlásení pre Financial News, hovorca Nordea uviedol, že banka "prehodnotila predložené dokumenty" Hermitage a poskytla svoje stanovisko vyšetrovacím orgánom. Banka "berie túto otázku vážne", povedal hovorca a dodal, že Nordea v posledných rokoch výrazne posilnila svoje možnosti monitorovania transakcií.

Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

Oras, popredný fínsky výrobca kuchynských a kúpeľňových batérií, ako aj sprchových súprav, patrí medzi spoločnosti spomenuté v obvinení Hermitage. "Zlepšujeme život" je slogan značky, ktorá "prišla na trh s prvou bezdotykovou elektronickou batériou" začiatkom 90. rokov. Podľa Hermitage bol Oras príjemcom podozrivých platieb v celkovej výške viac ako 1 milión dolárov od dvoch tajomných spoločností Argenta Systems (registrovanej na Belize, dnes už neexistujúcej) a Arrell Trading, ktoré sa zdá, že majú pramálo spoločného s vodovodnými batériami.

Platba za tovar v skutočnosti kúpený inou spoločnosťou je jedným zo spôsobov, akými možno peniaze vyprať, tvrdí osoba, ktorá je s prípadom oboznámená.

Browderov Hermitage Capital Management patril kedysi k najväčším zahraničným investorom v Rusku, predtým, ako sa nedohodol s úradníkmi v krajine. Jeho právnik, Sergej Magnitsky, zomrel vo väzení. Zatkli ho a vyšetrovali za daňový podvod vo výške 230 miliónov dolárov. Hermitage tvrdí, že sa stal obeťou. Podľa Browdera, zohrávala Argenta kľúčovú úlohu pri cezhraničnom prevode peňazí ukoristených od Hermitage.

Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

Boj proti praniu špinavých peňazí získava na dôležitosti v Európe v posledných rokoch z dôvodu, že sa závažné sumy stávajú bezpečnostným problémom, pričom Rusko je hlavným podozrivým, povedal nemenovaný európsky úradník. Len čo sa v rámci európskeho finančného systému tieto finančné prostriedky legalizujú, môžu sa voľne pohybovať v krajinách vrátane Spojeného kráľovstva, kde parlamentný výbor pre zahraničné záležitosti nedávno varoval, že "kleptokrati a ľudia porušovatelia ľudských práv" využívajú mesto Londýn na pranie peňazí a obchádzanie sankcií.

Také prípady sa objavujú čoraz častejšie.

Po opakovanom úsilí britského informátora Howarda Wilkinsona, Danske Bank v septembri po internom vyšetrovaní potvrdila, že suma peňazí z podozrivých účtov, ktoré prechádzali cez jej estónsku pobočku, predstavovala v rokoch 2007 až 2015 približne 200 miliárd EUR. Napriek tomu, že Estónsko je v eurozóne, európski regulátori zasiahnuť veľmi nemohli. Materská spoločnosť mala sídlo v Dánsku a v malom pobaltskom štáte len prevádzkovala svoju pobočku, nie plnohodnotnú dcérsku spoločnosť.

Podľa Browdera v Európe chýba "vôľa postihovať" vinných. Príliš často, poznamenal, bankári buď aktívne uľahčujú tieto veci, alebo zatvárajú oči pri zjavne tieňových transakciách.

Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

Vyskytli sa však náznaky, že európske orgány zintenzívnili svoje aktivity v tomto smere. Podľa nedávnych medializovaných správ vtrhli desiatky policajtov a prokurátorov do kancelárií Deutsche Bank vo Frankfurte v rámci vyšetrovania prania špinavých peňazí zameraného proti dcérskej spoločnosti nemeckého veriteľa Virgin Islands. Deutsche Bank vo vyhlásení uviedla, že vyšetrovanie sa týkalo Panama Papers, veľkého súboru dôverných dokumentov, ktoré údajne odhaľujú finančné prostriedky v daňových rajoch, ktoré boli zverejnené v roku 2015. "Úplne spolupracujeme s úradmi," uviedla banka. V septembri Bafin, nemecký regulačný orgán, nariadil najväčšiemu veriteľovi v krajine, aby "prijal primerané vnútorné záruky a dodržal všeobecné záväzné povinnosti týkajúce sa prania špinavých peňazí".

Danske Bank predbežne obvinil dánsky štátny prokurátor za vážnu hospodársku a medzinárodnú kriminalitu vo veciach estónskej pobočky banky. Výkonný riaditeľ banky, Jesper Nielsen, ktorý bol vymenovaný po tom, ako jeho predchodca rezignoval kvôli škandálu, uviedol vo vyhlásení, že "bolo v záujme banky, aby sa vec úplne prešetrila".

Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

Bez ohľadu na postoj jednotlivých štátnych orgánov, zostáva celkový inštitucionálny problém eurozóny nezmenený. Joshua Kirschenbaum, ktorý pracoval v Úrade pre kontrolu zahraničných aktív ministerstva financií USA, si myslí, že problémom nie je ani tak nedostatočné trestné stíhanie ako lepší regulačný dohľad. "Aby ste mohli účinne bojovať proti praniu špinavých peňazí, potrebujete silného, ​​centrálneho a nezávislého supervízora, ​​ktorý by mohol vyberať významné pokuty," povedal. "Problém s trestným stíhaním je, že dôkazné bremeno je vysoké, musíte preukázať zámer a to nie je  vždy jednoduché."

Incidenty praných špinavých peňazí, ktoré využívajú masívne diery v európskom právnom rámci, teraz vyvolávajú tlak na to, aby menová únia vytvorila nový orgán, ktorý bude osobitne poverený bojom proti praniu špinavých peňazí. Vyžaduje si to inštitucionálne zmeny a začať by sa malo s ústredným orgánom, ktorý by mohol "vyrubiť ťažké pokuty a rozhodovať verejne".

Na rozdiel od USA, európskym bankám boli len zriedkavo uložené pokuty za to, že nedokázali odchytiť pranie špinavých peňazí. Holandské úrady nariadili ING pokutu vo výške 775 miliónov EUR v septembri za zlyhanie dodržiavania predpisov, ktoré umožnilo spoločnostiam vrátane výrobcu spodnej bielizne Curaçao a ruskému mobilnému operátorovi vyprať stovky miliónov počas niekoľkých rokov. "Hlboko ľutujeme zistené nedostatky a budeme sa venovať tejto záležitosti veľmi vážne," povedal vtedajší predseda banky.

Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

EÚ sa samozrejme pokúša odstrániť pranie špinavých peňazí, doterajšie úspechy sú ale obmedzené. Piata smernica o tejto téme, predovšetkým rozšírenie rozsahu pôsobnosti na viacerých poskytovateľov služieb, bola prijatá v máji, aj keď štvrtá smernica nebola plne implementovaná v mnohých členských štátoch EÚ. Danièle Nouyová, ​​vedúca bankového dohľadu Európskej centrálnej banky, dlhodobo tvrdí, že to je otázka, v ktorej by sa EÚ nemala riadiť smernicami, ktoré si členské štáty môžu prispôsobiť svojim vlastným právnym predpisom, ale nariadeniami, ktoré majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo svojej celistvosti, priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Niektorí kritici však tvrdia, že ECB by mohla využiť svoje právomoci aj agresívnejšie, najmä vo svojich posúdeniach, či vedenie bánk alebo členovia správnej rady sú "vhodní a správni" pre svoju prácu.

Malta a Cyprus sú dve krajiny často spájané s laxnými kontrolami. Na druhej strane ale aj v prípadoch, ktoré pochádzajú z týchto miest, právne prekážky spôsobujú, že má ECB čiastočne zviazané ruky. Na uplatnenie zásady "vhodnosti a správnosti" banka postupuje podľa vlastných usmernení, ale musí dodržiavať rôzne vnútroštátne právne predpisy, z ktorých niektoré sú prísnejšie, iné menej.

Začiatkom tohto mesiaca ECB zrušila bankovú licenciu maltskej spoločnosti Pilatus Bank po tom, čo jej vlastník Ali Sadr Hashemi Nejad bol v USA obžalovaný za porušenie sankcií voči Iránu, z bankových podvodov a prania špinavých peňazí. Nakoniec ho ale oslobodili zo všetkých obvinení a prepustili na kauciu.

Vo februári bola tretia najväčšia banka v Lotyšsku ABLV z rozhodnutia ECB skončiť, keď vyšetrovanie americkej štátnej pokladnice odhalilo rozsiahle pranie špinavých peňazí. Nouyová v tom čase vyhlásila, že to bolo mimoriadne trápne závisieť od Spojených štátov, aby tak urobili.

Prečo Európa prehráva boj proti praniu špinavých peňazí

Vo vyhlásení v Európskom parlamente minulý týždeň, ECB uviedla, že bude iniciovať zriadenie úradu proti praniu špinavých peňazí. To by podporilo výmenu informácií medzi štátnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o "banky, ktorých obchodné modely vedú k vysokej úrovni rizika prania špinavých peňazí".

Nouyová myšlienku jediného orgánu zdieľa, ale poznamenala, že to nie je v kompetencii ECB, aby prevzala túto prácu. Zdá sa, že jej iniciatíva vyplynula z určitej netrpezlivosti v súvislosti s relatívnou pasivitou vlád v tejto oblasti.

Serióznejší krok proti praniu špinavých peňazí by si za tému mohli vybrať politickí predstavitelia pri príprave na voľby do Európskeho parlamentu v budúcom roku. "Je to dobrá, obľúbená vec. Teraz by bol ten správny moment, kedy by to bolo súčasťou politickej diskusie," povedal Nicolas Véron, ktorý sa venuje téme praniu špinavých peňazí pre bruselský think-tank Bruegel.

Ministri financií Európskej únie tento týždeň prijali plány na posilnenie obrany proti praniu špinavých peňazí v bankách. Akčný plán má byť reakciou EÚ na najznámejšie prípady údajného prania špinavých peňazí v bankách v niekoľkých štátoch EÚ. Ministri sa dohodli, že existuje "potreba posilniť účinnosť súčasného systému" a navrhli niekoľko nelegislatívnych opatrení, ktoré by sa mali zaviesť v nasledujúcich mesiacoch. Plán ale neobsahuje žiadne odporúčanie zákonných zmien, ani sa nezaoberá výzvou Európskej centrálnej banky zriadiť celoeurópsku agentúru na boj proti praniu špinavých peňazí.

Plán by mohol vyústiť do odloženia reformy európskeho dohľadu nad praním špinavých peňazí, ktorú v septembri navrhla Európska komisia, pretože ministri chcú najprv posúdiť prípady finančnej kriminality z ostatného obdobia. Preskúmanie minulých prípadov by mal trvať až do júna. Voľby do Európskeho parlamentu sa ale uskutočnia v máji, takže je pravdepodobné, že nový parlament navrhované zmeny odloží, upozorňuje Reuters, podľa ktorého tento krok môže spomaliť reformu bankového dohľadu.

Návrh EK dáva Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA) väčšiu právomoc pre dohľad nad praním špinavých peňazí a zvyšuje počet zamestnancov určených monitoringom finančnej kriminality v tisíckach bánk v EÚ z jedného na 12.